Sociálna poisťovňa hlási, že oddlžovanie dlžníkov, ktorí spĺňajú podmienky generálneho pardonu, pokračuje
27. 7. 2023
Ak do konca augusta uhradia dlžné poistné, štát im penále odpustí, informoval o tom hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
„Doterajší proces tejto jedinečnej legislatívnej zmeny, ktorá pomôže dlžníkom po splatení istiny zbaviť sa dlžného penále, považujeme za úspešný. Procesy sme nastavili a klientov o možnosti informujeme adresne, pravidelne, masovo a opakovane,“ konštatoval generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Michal Ilko.
Od februára 2023 okrem informácií na webe a v médiách Sociálna poisťovňa zrealizovala raz mesačne adresné informačné kampane k splneniu podmienok GP 2023 – a to formou SMS správ, mailov a do e-schránok.
Celkovo zaslala zamestnávateľom a fyzickým osobám 668 tisíc notifikácií.
„V mesiacoch apríl až júl 2023 úspešne zrealizovala štyri čiastočné automatické procesy hromadného odpúšťania penále voči odvádzateľom, ktorí spĺňali podmienku pre uplatnenie tohto inštitútu. Sociálna poisťovňa bude v oddlžovaní pokračovať až do ukončenia celého procesu,“ doplnil Kontúr.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Reforma ukrojí z rozpočtu 1,2 miliardy eur navyše
15. 11. 2021
Zvýšenie podpory rodín, ktoré v nedeľu predstavil minister financií Igor Matovič (OĽANO), ukrojí z rozpočtu 1,2 miliardy eur navyše. Na financovanie má slúžiť napríklad milionárska daň 0,1 percenta ročne z majetku nad jeden milión eur, čo si však bude vyžadovať majetkové priznanie každého, kto má majetok za viac ako milión eur. Medzi ďalšie opatrenia financujúce reformu minister zaradil napríklad zníženie zamestnancov verejnej správy o dve percentá či zníženie výdavkov na zbrojenie.
Matovičov návrh znížiť výdavky na zbrojenie by štátu ušetrilo 200 miliónov eur ročne. Tvrdí, že o tom od mája vedie diskusiu s Ministerstvom obrany. "Myslím si, že keď naši partneri v NATO investujú dramaticky menej, ako investujeme my, tak patrilo by sa ich trochu počkať," argumentoval minister. Ďalšou položkou, ktorá by mala spolufinancovať zvýšenú podporu rodín s deťmi, je zavedenie paušálnej zrážkovej dane 29 percent na poskytovanie služieb deťom a na služby súvisiace s rekreačným bonusom.
Štátu by to prinieslo 293 miliónov eur ročne. Išlo by v princípe o daňovú sadzbu pre toho, kto tieto služby priamo poskytne. Zdaňovať sa majú príspevky z "kariet" detí, ktoré sa presunú poskytovateľovi služby, napríklad futbalovému trénerovi.
Matovič navrhol aj znížiť počet zamestnancov verejnej správy o dve percentá, čo by štátu ušetrilo 180 miliónov eur. Argumentoval, že štát zamestnáva viac než 440-tisíc zamestnancov, čo si už Slovensko naďalej nemôže dovoliť financovať.
Ďalšia položka – vyšší odvod z hazardu – by do štátnej pokladnice priniesol podľa výpočtov rezortu financií 100 miliónov eur.
V
Koaliční poslanci navrhujú zmeny v zákone o verejnom obstarávaní
15. 11. 2021
Na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie krmív určených pre chovné a rehabilitačné stanice, by sa nemal nevzťahovať zákon o verejnom obstarávaní. Navrhujú to koaliční poslanci OĽaNO a SaS v novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorú predložili na nadchádzajúcu schôdzu Národnej rady so začiatkom od 23. novembra.
Zmena je podľa predkladateľov potrebná z dôvodu, že pri zabezpečovaní krmív, rovnako ako potravín, je problematické správne zadefinovať kritériá na vyhodnocovanie ponúk.
"Kritériom by nemala byť iba najnižšia cena, ale aj iné kritériá, ktoré sú pri obstarávaní krmiva objektívne problematicky definovateľné. Rovnako ako v prípade zabezpečovania krmív pre zoologické záhrady, aj zabezpečovanie krmív pre chovné a rehabilitačné stanice by nemalo podliehať verejnému obstarávaniu," konštatuje sa v dôvodovej správe.
Medzi výnimky by sa malo doplniť aj obstarávanie zabezpečovania starostlivosti o nájdené hendikepované chránené živočíchy.
Podľa poslancov je to potrebné preto, že v zmysle platného zákona o ochrane prírody a krajiny môže starostlivosť o nájdené hendikepované živočíchy zabezpečovať iba chovná a rehabilitačná stanica zriadená v zmysle zákona.
V
Slovensko sa zotavilo z recesie
12. 11. 2021
Najnovšia makroekonomická prognóza pre Slovensko, ktorú vo štvrtok zverejnila Európska komisia, naznačila, že slovenská ekonomika sa zotavuje z recesie v roku 2020 a v najbližších troch rokoch Slováci môžu očakávať stabilný ekonomický vývoj s klesajúcimi rozpočtovými deficitmi.
Ekonomické zotavenie v krátkodobom horizonte môže spomaliť opätovné zhoršenie pandemickej situácie a výkyvy dodávateľských reťazcov na globálnej úrovni majú citeľný dosah hlavne na exportný sektor ťažkého priemyslu. Vzhľadom na nižšiu zaočkovanosť na Slovensku domáce výdavky budú ešte ovplyvnené vývojom pandémie. Po upokojení zdravotnej situácie je silný predpoklad, že sa silný domáci dopyt obnoví a výdavky domácností a podnikov dobehnú predkrízové úrovne. Rast v roku 2022 by sa mal zrýchliť aj vďaka verejným investíciám financovaným z Nástroja na obnovu a odolnosť, ktorý je súčasťou ozdravného plánu po koronakríze EÚ budúcej generácie.
V
Informačná povinnosť zamestnávateľa pri hromadnom prepúšťaní
8. 11. 2021
Zamestnávateľ má informačnú povinnosť voči príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému doručuje odpis písomnej informácie o plánovanom hromadnom prepúšťaní.
Informácia musí obsahovať mená, priezviská a adresy trvalého pobytu zamestnancov, ktorí majú byť prepustení, a to za účelom hľadania riešení problémov spojených s hromadným prepúšťaním.
Potrebné formuláre k oznámeniu plánovaného hromadného prepúšťania, k informáciám a oznamovaní zmien v priebehu hromadného prepúšťania a k jeho ukončeniu sú dostupné na stránkach úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zamestnávateľ po prerokovaní hromadného prepúšťania so zástupcami zamestnancov je povinný doručiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania jednak Národnému úradu práce a tiež zástupcom zamestnancov. Následne zástupcovia zamestnancov majú možnosť Národnému úradu práce predložiť pripomienky týkajúce sa hromadného prepúšťania.
Pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP alebo návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou z tých istých dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie o výsledku prerokovania hromadného prepúšťania Národnému úradu práce. Ustanovenú mesačnú lehotu Národný úrad práce využije na hľadanie riešení problémov spojených s plánovaným hromadným prepúšťaním. Zákon pripúšťa, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ustanovenú mesačnú lehotu z objektívnych dôvodov primerane skrátil, o čom je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa, a to písomnou formou. Uvedené lehoty sa v zmysle zákona nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz. Aj v prípade, ak je na zamestnávateľa súdom vyhlásený konkurz, môže ísť o hromadné prepúšťanie a v tomto prípade sa použije ust. § 73 ods. 1 až 5 a 8, 10, 11, ale nie ods. 6 a 7 (teda lehoty, odkedy sa môže začať prepúšťať). Pravidlá pre konkurz upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu. ZP osobitne nezmieňuje reštrukturalizáciu, a teda počas nej sa uplatňujú pravidlá podľa ustanovení Zákonníka práce.
Ak by zamestnávateľ pri hromadnom prepúšťaní porušil povinnosti ustanovené zákonom, má zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania, nárok na náhradu mzdy, a to najmenej vo výške dvojnásobku jeho priemerného zárobku určeného podľa ust. § 134 ZP.
K