Život má nechutný zvyk byť reálnym.

Murphy tvrdí, že spravodlivosti je väčšinou učinené za dosť - tri razy zo siedmich.

Ak niečo dvakrát za sebou zlyhalo, na tretí raz príde katastrofa.

Vývoj neznamená, že nesprávnu teóriu vystrieda správna, ale že ju vystrieda taká, ktorej nesprávnosť je menej očividná.

Odkladanie, ktoré vydrží až dovtedy, kým sa úloha nestane nepotrebnou, môže celkom vylúčiť nutnosť pracovať.

Odkladanie je najvražednejšia forma zamietnutia.

Ak dopredu identifikujeme štyri rôzne faktory, kvôli ktorým sa náš plán nemusí vydariť, a urobíme príslušné protiopatrenia, tak sa objaví piaty, s ktorým sme nerátali.

Ak veríme v absolútnu platnosť Murphyho zákonov, potom s nimi musíme počítať v každej situácii a v každom okamihu, bez ohľadu na to, či práve opravujeme práčku, alebo na zelenej lúke nadávame na šéfa, vládu či svokru.

História ľudstva je skladišťom hlúpostí, kde sa sem – tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.

Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.

Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.

Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.