Slovenským zbrojovkám sa darí, české mali až štvornásobné tržby
16. 11. 2023
Konštrukta je podľa FinStatu dlhodobo najväčšou zbrojovkou na Slovensku. Pre vyšší dopyt zo strany Ukrajiny po húfniciach a oprave poškodenej techniky jej tržby narástli o milióny. Slovenskému zbrojárskemu priemyslu sa v dôsledku vojny na Ukrajine a rastúceho dopytu európskych vlád zbrojiť svoje armády darí. Desať najväčších zbrojoviek na Slovensku v minulom roku dosiahlo tržby viac ako 362 miliónov eur, pričom drvivú väčšinu tržieb zbrojárskeho sektora tvoria firmy dvoch skupín, a to MSM Group a DMD Group. Vyplýva to z analýzy portálu FinStat týkajúcej sa tohto sektora v ČR a SR.
„Na trhu sa darilo najmä spoločnostiam, ktoré vyrábajú muníciu alebo vedeli promptne reagovať na rastúci dopyt aj reexportom vojenského tovaru. Najvyššie tržby na Slovensku dosahovali známe podniky ako Konštrukta - Defence, vyrábajúci húfnice Zuzana, alebo VOP Nováky, ktorý vyrába muníciu. Najvyššie zisky výrobca munície VOP Nováky, a to necelých 22 miliónov eur, čo je za posledné štyri roky najvyšší čistý zisk medzi slovenskými zbrojovkami,“ informoval FinStat.
V Česku boli dosiahnuté tržby oproti SR vyše štvornásobné - 1,4 miliardy eur. Český trh je však podľa FinStat menej koncentrovaný ako ten slovenský.
Najvyšší rast zaznamenal novácky výrobca munície VOP Nováky. V prvej menovanej sú spoločnosti ako Konštrukta Defence vyrábajúca známe húfnice Zuzana, alebo ZTS - Špeciál vyrábajúca diely pre zbrojný priemysel. Konštrukta je podľa FinStatu zároveň dlhodobo najväčšou zbrojovkou na Slovensku. Pre vyšší dopyt zo strany Ukrajiny po húfniciach a oprave poškodenej techniky jej tržby narástli o 21 miliónov eur na vyše 84 miliónov eur. Jediným akcionárom skupiny je Ministerstvo obrany SR. Najvyšší rast zaznamenal novácky výrobca munície VOP Nováky, ktorému medziročne hrubá marža vzrástla o vyše 36 percentuálnych bodov. Tá patrí do MSM Group, je väčšinovo vlastnená českým súkromným kapitálom. „Na Slovensku rentabilitu vlastného kapitálu potiahla hlavne novácka zbrojovka, ktorej vlastné imanie nafúklo čistý zisk o bezmála 22 miliónov eur na 40 miliónov. Rentabilita vlastného imania poskočila zo záporných 21 % na vyše 53 %,“ dodal FinStat.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Šestina bývalých majiteľov vrakov nevyužila šrotovné
6. 8. 2009
Časť motoristov si nové auto stále nekúpila, hoci svoje staré vozidlo už dala zošrotovať a tak získala nárok na štátny príspevok šrotovné.
Ministerstvo
hospodárstva informovalo, že do konca júla si záujemcovia neobstarali asi
šestinu z celkového počtu vozidiel, na ktoré sa šrotovné vzťahovalo. Šrotovné si
možno uplatniť do konca roka. Ministerstvo ľudí upozornilo, aby si nákup automobilu
nenechávali na poslednú chvíľu vzhľadom na dlhšie dodacie lehoty.
Občania,
ktorí svoj nárok na štátnu dotáciu doteraz neuplatnili, by si ďalšie odkladanie
kúpy nového vozidla mali dôkladne zvážiť. Úrad varoval, že nákup nového auta vrátane
jeho dodávky sa musí zrealizovať do konca roka, inak nárok na dotáciu zanikne. O
úhradu dotácie importér môže požiadať ministerstvo až vtedy, keď je vozidlo
skutočne dodané do predajne a prevezme ho zákazník.
Šrotovné
tento rok zaviedli aj ďalšie štáty EÚ. Veľký záujem o príspevok zaznamenali
tiež v Spojených štátoch. Americká vláda
dokonca uvažuje o druhom kole šrotovného. Na Slovensku
sa zatiaľ ďalšie šrotovné nechystá.
Nákupná turistika môže priniesť zvýšenie tržieb v maloobchodnej sieti
4. 8. 2009
Hospodárska kríza a nákupná turistika spôsobili aj v júni zníženie tržieb v maloobchode. Podľa Štatistického úradu SR ceny medziročne klesli o 11,3 %. Obrat by podľa analytikov mohli priniesť nasledujúce mesiace.
Pokles
tržieb bol v júni miernejší ako v máji. Nákupná turistika tak v júni
zmiernila nepatrne svoju dynamiku. Na negatívny výsledok maloobchodných tržieb
vplývala aj prehlbujúca sa nezamestnanosť a postupné ubúdanie úspor
najviac postihnutých domácností.
Upozorňuje
tiež, že za najväčšiu prekážku považujú podnikatelia práve znížený dopyt po ich
tovare.
Už v júli
by mal nastať obrat. Časť spotrebiteľov môžu do slovenských obchodov vrátiť
posilňujúce meny okolitých krajín.
Neplatičov úverov pribúda
3. 8. 2009
Odborníci a centrálna banka predpokladajú, že podiel nesplácaných úverov tento rok ešte porastie.
Oproti júnu
minulého roka evidujú banky o polovicu viac nesplácaných pôžičiek. Najmenej
problémov je s hypotékami. Hrozba straty strechy nad hlavou ľudí núti hľadať
rezervy. Rizikom by mohli byť kreditné karty.
Pribúda nesplácaných
úverov. Ku koncu júna bola ich celková
výška takmer 1,2 miliardy €. Dôvodom je hospodárska kríza, ktorá ľuďom berie
prácu. Potom nemajú peniaze na splátky. Mnohé
firmy zase stratili objednávky a dostávajú sa do platobnej neschopnosti.
Odborníci očakávajú, že ešte v tomto roku pribudne nedobytných úverov. Rizikový bude aj budúci rok, keď nezamestnanosť
má ešte stúpnuť. Tento trend sa pravdepodobne obráti až po skončení hospodárskej recesie.
Schodok štátneho rozpočtu Slovenska sa znížil
3. 8. 2009
Ku koncu júla sa schodok štátneho rozpočtu Slovenska znížil na 914,4 milióna eur (27,55 miliardy Sk). V závere predchádzajúceho mesiaca predstavoval 1,11 miliardy eur (33,44 miliardy Sk).
V porovnaní
s uplynulým rokom sa vak hospodárenie vlády zhoršilo. Ku koncu júla 2008
skončil rozpočet v deficite 614,2 milióna Sk (podľa konverzného kurzu 20,39
milióna eur). Vyplýva to z údajov, ktoré dnes na svojej internetovej stránke zverejnilo
ministerstvo financií.
Za prvých sedem mesiacov roka
príjmy rozpočtu medziročne klesli o viac ako
šesť percent na 5,8 miliardy € (174,7 miliardy korún). Výdavky naopak vzrostli o necelých 8 % na
6,71 miliardy € (202,2 miliardy Sk).
Na celý
tento rok zákon o štátnom rozpočte predpokladá príjmy rozpočtu 13,12 miliardy € (395,25 miliardy Sk) a výdavky 14,13 miliardy €
(425,68 miliardy korún).
Najviac vývoj
štátneho rozpočtu ovplyvňuje
hospodárenie verejných financií. Podľa najnovšej prognózy MF pre negatívne
dopady svetovej hospodárskej krízy štát vyberie na daniach o 1,6 miliardy € (48,2 miliardy korún) menej. Vláda pritom
predpokladala, že z daní získa 9,89 miliardy € (297,95 miliardy Sk).
Časť
ekonómov odhadla, že v tomto roku verejný deficit výrazne presiahne úroveň
troch percent výkonu hospodárstva. Jedným z kritérií, ktoré sa hodnotili pred
januárovým vstupom Slovenska do eurozóny bolo práve udržanie dobrej kondície
verejných financií.