Slovenský trh nehnuteľností nasleduje trend vyspelých a zelených budov
17. 1. 2020
Technológie sa dostali medzi top päť faktorov pri rozhodovaní o nájme. Budovy v regióne strednej a východnej Európy (CEE región) aj na Slovensku v technologickej vyspelosti a udržateľnosti neustále napredujú. O aktuálnom stave technologických inovácií a digitálnych riešení v kancelárskych budovách v celom regióne CEE vrátane Slovenska hovorí prieskum Proptech index 2019, ktorý realizovala realitno-poradenská spoločnosť CBRE. Pri rozhodovaní o nájme sú pre nájomcov stále dominujúce faktory ako náklady a lokalita, prvýkrát sa však medzi top päť faktorov dostali aj technológie. V najbližších rokoch je tak možné očakávať vývoj aj v tomto smere.
Zelené budovy musia spĺňať kritériá tzv. certifikačných systémov, medzi tie najrozšírenejšie patria LEED či BREEAM. "Aj u nás na Slovensku sa udržateľná výstavba stáva postupne štandardom. Medzi najčastejšie zelené prvky takýchto budov patrí napríklad separácia odpadu, zelené strechy, vonkajšie žalúzie, chladiace stropy a trámy, pohybové senzory, nízkoprietokové vodovodné batérie, stojany na bicykle či nabíjačky pre elektromobily. To je však, samozrejme, len malá časť zelených prvkov," priblížil vedúci A&T - Office Investor Leasing spoločnosti CBRE Radovan Mihálek. Z prieskumu ďalej vyplýva, že na strane majiteľov administratívnych budov nastala v rámci rozhodovania istá zmena. Medzi najviac rozhodujúcimi faktormi v porovnaní s rokom 2018 sú stále náklady, lokalita a dostupnosť. V roku 2019 sa oproti tomu predošlému stali čoraz viac rozhodujúce aj faktory ako flexibilita možností prenájmu (nárast z 27 % na 61 %) či práve technológie (nárast z 16 % na 30 %).Prieskum zisťoval nielen preferencie majiteľov, ale aj zamestnancov týchto budov. V priemere takmer 50 % respondentov uviedlo, že by technologické riešenia využívali, ak by ich mali k dispozícii. Podľa prieskumu by si zamestnanci najviac priali funkcie ako napríklad inteligentné ovládanie miestnosti či pracovného miesta (46 %), notifikácie o príchode hosťa (44 %) či aktuálny prehľad možností zábavy napríklad v kine či divadle (43 %). Spoločnosť však poukázala aj na to, že priemere len približne 10 % z opýtaných má možnosť takéto funkcie v práci reálne využívať.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií
27. 7. 2015
Dňa 30. 6. 2015 bola schválená posledná novela zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, ktorá nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Cieľom uvedenej novely zákona je zabezpečiť podmienky na efektívne využitie rozľahlých nevyužitých územných celkov na realizáciu ucelených hospodárskych činností, a to najmä v oblasti priemyslu, služieb, výskumu a vývoja. Základným predpokladom procesu prípravy vhodného územia na implementáciu priemyselnej výroby, služieb, výskumu alebo vývoja je urýchlenie a zefektívnenie procesov usporiadania majetkovo právnych vzťahov, územného konania, ako aj stavebného konania.
Aktuálna situácia ohľadne majetkovo právnych vzťahov k nehnuteľnostiam na území Slovenskej republiky a ich evidencie je aj z dôvodov rôznych historických aspektov mimoriadne komplikovaná. Proces sceľovania rozdrobených území, pozemkových úprav, existencia inštitútu neznámeho vlastníka, hrozba možných reštitučných nárokov, nejasné dedičské vzťahy, chyby v evidencii, ako aj ďalšie aspekty predstavujú jednak právnu neistotu, ako aj značnú ťažkopádnosť pri realizácii veľkoplošných národohospodárskych aktivít, ktoré majú celospoločenský prínos.
Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
12. 6. 2015
V porovnaní s doterajším stavom sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov oprávnených na výchovu a vzdelávanie bezpečnostných technikov a rozšíriť okruh odborne spôsobilých fyzických osôb, ktoré môžu získať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany
Podnetom na novelizáciu je požiadavka aplikačnej praxe, aby výchovu a vzdelávanie podľa § 27 zákona č. 124/2006 Z. z. v príslušných skupinách podľa prílohy č. 2 zákona mohli zabezpečovať aj iné odborné fyzické osoby, ako len osoby s príslušným preukazom alebo osvedčením na výkon príslušnej činnosti, a aby aj iné odborne spôsobilé osoby vo vzťahu k odbornému zameraniu výchovy a vzdelávania mohli byť školiteľmi. Na ten účel návrh zákona v porovnaní s doterajším stavom rozširuje okruh odborne spôsobilých fyzických osôb, ktoré môžu získať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie v jednotlivých skupinách činností podľa prílohy č. 2 zákona, prehľadne vymedzuje požiadavky na získanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 ods. 4 zákona a požiadavky na odbornú spôsobilosť a odbornú prax žiadateľa o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, odborného zástupcu a školiteľa.
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách
12. 6. 2015
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vyplýva z úloh C.2. „pripraviť návrh novely zákona o cenných papieroch s cieľom zlepšiť právny rámec pre vydávanie investičných certifikátov a zjednodušiť prechod na úplný členský princíp poskytovania služieb centrálneho depozitára cenných papierov“ a C.13. „predložiť na rokovanie vlády návrh novelizácie Občianskeho zákonníka a súvisiacich predpisov s cieľom upraviť režim finančných zábezpek podľa medzinárodných štandardov“ uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 191 z 23. apríla 2014 k návrhu Koncepcie rozvoja kapitálového trhu.
Medzi hlavné ciele navrhovaného zákona patrí:
• odbúranie legislatívnych bariér brániacich uvádzaniu nových finančných produktov (investičné certifikáty) na trh, napr. obmedzenia pri vydávaní, kde doteraz platila právna úprava, že ich môžu vydávať len banky, a predmetným návrhom sa toto vydávanie rozširuje aj na obchodníkov s cennými papiermi,
• zavedenie úplného členského princípu poskytovania služieb centrálneho depozitára cenných papierov s cieľom znížiť náklady a zvýšiť efektívnosť služieb,
• štandardizácia režimu finančných zábezpek, kde by sa zjednodušený režim vzniku záložných práv, použitia zálohu (re use), započítania a výkonu záložného práva podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách mohol rozšíriť aj na ďalšie protistrany nakoľko v súčasnosti je Slovenská republika jediným členským štátom, ktorý neumožňuje uplatniť tento režim pre protistrany finančných inštitúcií z korporátnej sféry.
Novela Obchodného zákonníka schválená v skrátenom legislatívnom konaní
24. 4. 2015
Novelu Obchodného zákonníka parlament schválil vo štvrtok 23. 4. 2015. Prezident sa zaručil, že nevyužije 15-dňovú lehotu na podpísanie zákona, ale podpíše alebo nepodpíše novelu zákona ihneď.
Po novom sa upravuje proces reštrukturalizácie firiem a zavedú sa do praxe opatrenia, na ktorých sa v stredu dohodla vláda s veriteľmi nemenovanej stavebnej firmy, jej vedením a bankami. Zmena zákona je reakciou na problémy malých veriteľov tejto spoločnosti. Účinná bude hneď po jej podpise prezidentom a zverejnení v Zbierke zákonov.
Veritelia reštrukturalizovaných firiem si budú môcť odteraz vymáhať celých 100 % zo svojich pohľadávok. Záväzky spoločností sa totiž ani po skončení reštrukturalizačného procesu nevymažú. Zároveň sa novelou rozširuje účel použitia osobitného odvodu bánk aj na posilnenie vlastných zdrojov spoločností, v ktorých má štát 100-% majetkovú účasť.
Novela prináša možnosť úpravy reštrukturalizačného plánu ešte pred jeho schválením na schôdzi veriteľov.
Novelou sa zavádza aj možnosť, aby sa reštrukturalizačný správca mohol vzdať svojej funkcie. Nového správcu vyberie súd náhodným výberom. Novela tiež do budúcnosti zavádza register diskvalifikácií a prísne postihy pri odďaľovaní riešenia úpadku firmy. Po novom sa upravuje aj inštitút krízy obchodnej spoločnosti.