Slovenský priemysel zaostáva. Produkcia oproti minulému roku kleskla
9. 12. 2022
Aktuálny výsledok odvetvia po zohľadnení rastu/poklesu v kombinácii s váhou odvetvia v štruktúre priemyslu najvýznamnejšie ovplyvnil pokles produkcie v dodávke elektriny, plynu a pary. Priemyselná produkcia v októbri 2022 medziročne klesla o 2,6 percenta, priemysel zvýšil svoje zaostávanie za výkonmi z minulého roka. Medzimesačne po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia zvýšila o 1,3 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad.
Celkovo z 15 sledovaných odvetví priemyslu (špeciálnych priemyselných zoskupení), bolo až osem v raste, napriek tomu odvetvie zostalo v poklese. Podielovo rozhodujúce odvetvia slovenského priemyslu vykazovali medziročne nižší výkon s výnimkou najvýznamnejšej výroby automobilov.
Aktuálny výsledok odvetvia po zohľadnení rastu/poklesu v kombinácii s váhou odvetvia v štruktúre priemyslu v desiatom mesiaci najvýznamnejšie ovplyvnil pokles produkcie v dodávke elektriny, plynu, pary o vyše 28 percent.
Druhý najzásadnejší vplyv mal však rast v ťažbe a dobývaní na takmer trojnásobok minuloročnej hodnoty, ktorý vylepšil októbrovú bilanciu spomaľujúceho slovenského priemyslu. Nasledoval vplyv poklesov vo výrobe z gumy a plastov o 10,6 percenta, ako aj vo výrobe kovov a kovových konštrukcií o takmer desať percent.
Výroba dopravných prostriedkov, ktorá má dlhodobo najzásadnejšie vplyv na výsledok slovenského priemyslu, bola v miernom medziročnom raste o 1,7 percenta, čo však malo v hierarchii až v poradí siedmy vplyv na celkovú októbrovú bilanciu priemyslu.
V súhrne za prvých 10 mesiacov roka 2022 priemyselná produpercent, ako aj pokles vo výrobe kovov a kovových konštrukcií o takmer štyri percentá, či pokles vo výrobe dopravných prostriedkov o 1,3 percenta. Súčasne najvýznamnejší pozitívny vplyv mal rast produkcie vo výrobe elektrických zariadení o 9,5 percenta.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Leniency program
30. 6. 2009
Podnikatelia, ktorým hrozí sankcia za dohodu obmedzujúcu konkurenciu na trhu, môžu po priznaní získať úľavu z pokuty alebo vyviaznu bez peňažného trestu. Vyplýva to z upravených pravidiel takzvaného leniency programu. Informáciu poskytol Protimonopolný úrad (PMÚ).
Úrad z trestu bude môcť zľaviť už vtedy, ak mu účastník kartelu poskytne
informáciu o tom, kde nájde rozhodujúci dôkaz o nezákonnom konaní.
O leniency na Slovensku mohli doteraz žiadať iba podnikatelia, ktorí dodali
priamy dôkaz o existencii kartelovej dohody. Nové podmienky, za ktorých môžu
firmy požiadať o uplatnenie programu zhovievavosti sa začali využívať tento
mesiac.
Leniency program umožňuje pokutu neuložiť alebo znížiť tým podnikateľom, ktorí spolupracujú s
úradom pri odhaľovaní a dokazovaní kartelových dohôd. Firmy doteraz žiadosť o
jeho uplatnenie podložiť priamo dôkazom, ktorý preukazuje nezákonné konanie. Po
novom však PMÚ prijíma žiadosti aj v prípadoch, keď podnikateľ predloží
informácie pre vykonanie takzvanej cieľovej inšpekcie. Počas tejto
inšpekcie úrad následne zabezpečí
rozhodujúci dôkaz o karteli.
Ak chce podnikateľ antimonopolnému úradu napomáhať pri odhalení kartelu,
musí začať spolupracovať ako prvý z jeho účastníkov. Podľa nových pravidiel
leniency programu stačí úplnú žiadosť o jeho uplatnenie podať na súťažnom
orgáne v jednej krajine Európskej únie. V prípade, že účasť na programe chce
rozšíriť aj na ďalšie štáty, stačí mu následne predložiť iba stručnejšiu
súhrnnú žiadosť v príslušnej krajine.
Pozitívna nálada v ekonomike
29. 6. 2009
V júni po prvýkrát za posledných deväť mesiacov vzrástla dôvera podnikov a spotrebiteľov v slovenskú ekonomiku.
Podľa informácií Štatistického úradu sa indikátor ekonomického sentimentu zvýšil z májových 66,3 na 67,6 bodu. Pozitívny vývoj ovplyvnilo zvýšenie dôvery v priemysle, v službách a u spotrebiteľov.
Podľa jedného z analytikov je napriek tomu predčasné hovoriť o trvalom
zlepšení. Aktuálny vývoj skôr naznačuje stabilizáciu pesimizmu blízko
rekordných úrovní.
V medziročnom porovnaní zostávajú nálady v slovenskej ekonomike naďalej
značne negatívne. Ukazovateľ ekonomického sentimentu bol oproti rovnakému
obdobiu minulého roka nižší o 29,3 a oproti dlhodobému priemeru o 32,8
bodu. Aj napriek medzimesačnému
zlepšeniu je v očakávaniach občanov viac pesimizmu ako pred rokom (o 26,9
bodu).
Podľa analytika aktuálny vývoj
ukazovateľa naznačuje, že Slovensko si v prvom polroku 2009 postupne zvyká na
život v zlých časoch. Alfou a omegou trvalého obratu bude oživenie
hospodárstva Eurozóny, ktoré v
optimistickejšom prípade možno očakávať
v polovici budúceho roka.
Pod zmierneniu pesimizmu podnikateľov sa podľa analytika podpísalo aj plnohodnotné členstvo Slovenska v eurozóne.
Toto členstvo zvýhodňuje priemysel aj v rámci geografickej optimalizácie
výrobných kapacít.
Konkurencia na svetových trhoch znižuje ceny produktov
26. 6. 2009
Nedostatkom globálneho dopytu po svojich produktoch trpia aj slovenské priemyselné firmy. Ceny produktov výrazne znižuje ostrá konkurencia na svetových trhoch a obrovská ponuka bez spotrebiteľskej vôle kupovať.
Podľa údajov Štatistického
úradu SR (ŠÚ) v máji boli ceny priemyselných výrobcov pre tuzemsko medziročne
nižšie až o 2,4 %, kým v apríli boli nižšie o 0,8 %.
Ceny exportných priemyselných výrobcov na Slovensku sa medziročne znížili dokonca
až o viac ako dvanásť percent.
Vo všeobecnosti sa považujú za barometer pomeru medzi dopytom a ponukou v
ekonomike indexy cenovej úrovne. Hospodárstvo v čase výrazného prepadu dopytu
čelí spomaleniu inflácie prípadne až deflácii.
V situácii, keď priemyselné ceny
klesajú, čelia firmy o to intenzívnejšiemu
negatívnemu tlaku na vývoj tržieb a ziskovosti, dokonca aj ak sa im podarí
zachovať fyzický objem výroby.
Rovnaký vývoj bude pravdepodobne pokračovať aj v
najbližších mesiacoch. Negatívny príspevok
medziročného poklesu cien na svetových komoditných trhoch by sa mohol zmierniť
na jeseň.
Sledovanie tohto vývoja má zmysel nie len pre
spotrebiteľov ale aj pre zamestnancov.
Ak sa aj firme podarí udržať fyzický objem predaja a výroby,
v deflačnom prostredí čelí tlaku klesajúcich tržieb a ziskovosti. To
môže znamenať prehodnotenie investičných plánov, v horšom prípade viesť
k pokračujúcemu tlaku na optimalizáciu nákladov, vrátane mzdových nákladov
a zamestnanosti.
Záujemcovia môžu začať podávať žiadosti o bezúročný úver na zatepľovanie
26. 6. 2009
Záujemcovia o štátnu podporu pri zatepľovaní domov a bytov môžu od budúceho týždňa začať podávať žiadosti o bezúročný úver. Umožní to novela zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB). Novela nadobudne účinnosť od začiatku júla.
Vláda vyčlenila na podporu zatepľovacieho programu celkovo 71
mil. eur. Prostriedky budú môcť záujemcovia využiť na prefinancovanie
zateplenia bytov či domov vo forme bezúročného úveru so splatnosťou maximálne
15 rokov. Úver navyše budú môcť občania a obce využiť na prefinancovanie až 100
% oprávnených nákladov zateplenia.
Formuláre žiadostí o úver sú dostupné aj na internetovej stránke
ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, na stránke samotného fondu aj na
mestských úradoch, ktoré budú žiadosti prijímať.
Po uzatvorení úverovej zmluvy musia však byť
jednotlivé projekty zatepľovania ukončené do dvoch rokov. Žiadosť sa podáva výhradne na mestských
úradoch. Pracovníci úradov majú desať
dní na to, aby projekt vyhodnotili. Ak je v poriadku, zasielajú ho na Štátny
fond rozvoja bývania. V prípade, že projekt podmienky nespĺňa, má byť vrátený do piatich dní žiadateľovi na
prepracovanie. O jednotlivých
žiadostiach má ŠFRB rozhodovať podľa poradia doručenia do 60 dní. Ministerstvo
výstavby chce, aby vyhodnocovanie žiadostí prebiehalo ešte rýchlejšie.