Slovenský priemysel podržali automobilky
11. 9. 2024
Napriek poklesu vo výrobe ropných produktov automobilový priemysel rastie. Najvýznamnejší vplyv na priemyselnú produkciu mal medziročne významne vyšší nárast výkonu v energetike, teda v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Priemyselná produkcia v júli 2024 medziročne vzrástla o 5,4 percenta, čo bol najvyšší rast od začiatku roka. Medzimesačne (oproti júnu 2024) po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia znížila o 2,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad.
V prvom prázdninovom mesiaci tohto roka produkcia súvisiaca s energetikou vzrástla o takmer 19 percent. Po úprave cenových deflátorov odvetvie nevykazovalo v tomto roku tak výrazné medziročné rasty, ako ukazovali dáta pred revíziou, ale aj napriek tomu v júli energetika najviac prispela k rastu priemyslu. K pozitívnemu vývoju celej priemyselnej produkcie dopomohol aj rast vo výrobe dopravných prostriedkov o 7,7 percenta. Tretí najvýznamnejší vplyv na celkový výsledok mal vyše 30-percentný nárast v ostatnej výrobe.
Spomedzi odvetví, ktoré spomaľovaním výkonu brzdili rast priemyslu, najvýznamnejší vplyv mal viac ako 27-percentný pokles vo výrobe koksu a ropných produktov. Odvetvie vykázalo výrazné medziročné zníženie produkcie už tretíkrát po sebe. Nadol ťahalo priemysel aj 7,6-percentné zníženie výroby strojov inde nezaradených.
Za prvých sedem mesiacov tohto roka klesla priemyselná produkcia o 1,7 percenta. Nižší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo deväť z celkovo 15 sledovaných odvetví. Z priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom poklese produkcie, bolo najvýznamnejšie zníženie výroby strojov o 10,7 percenta a pokles o 5,3 percenta vo výrobe kovov. Vyššiemu prepadu zabránil viac ako 10-percentný rast vo výrobe elektrických zariadení a deväťpercentné navýšenie vo výrobe potravín.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Podnikateľov čakajú zmeny. Ich cieľom je znížiť byrokraciu
18. 10. 2018
Od 1. júla budúceho roka by mali všetci používatelia registračných pokladníc, teda napríklad hotely, reštaurácie, kaviarne, či iní podnikatelia, byť napojení na portál finančnej správy. Počíta s tým novela zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice.
Právnou normou odštartoval parlament tretí rokovací deň 35. schôdze parlamentu. Návrhom zákona sa má do praxe zaviesť takzvaný systém e-Kasa, ku ktorému sa zaviazala vláda aj vo svojom programovom vyhlásení. Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť rozšírenie priameho elektronického prepojenia registračných pokladníc s finančnou správou. Ďalším cieľom je zefektívnenie kontrol finančnej správy, a tým aj účinnejší boj proti daňovým únikom. "Medzera výberu daní v tomto segmente, ktorý používa registračné pokladnice, je rádovo do 500 miliónov eur. Stojí za to hľadať riešenia," skonštatoval poslanec Eduard Heger (OĽaNO). Ten mal pri prvotnom predstavení zámerov zákona k nemu výhrady, teraz však ocenil, že rezort financií aj finančná správa boli ochotní rokovať o možných úpravách. "Pristúpi sa k vylepšeniu zákona, aby pokryli všetky tie miesta, kde je to potrebné. Nedostatky, ktoré som videl, budú odstránené. Dohodli sme sa na tom," avizoval Heger. Po novom sa budú musieť všetky údaje z pokladníc ukladať v chránenom dátovom úložisku, ktoré je súčasťou on-line registračnej pokladnice a následne sa budú zasielať do systému e-Kasa. "Byrokracia by mala byť nižšia, elektronické prepojenie je fajn,“ doplnil poslanec Eugen Jurzyca (SaS). Podľa Jozefa Buriana (Smer-SD) by sa ale v rámci druhého čítania malo plénum zaoberať aj zvýšením bezpečnosti celého systému.
Situácia na Slovensku sa zhoršuje
17. 10. 2018
Slovenská republika sa v najnovšom rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra umiestnila na 42. mieste. Oproti minulému roku si pohoršila o dve miesta. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2018, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF). TASR o tom informovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). Prvé miesto obsadili Spojené štáty americké, nasledované Singapurom a Nemeckom. Z krajín V4 sa najlepšie umiestnila Česká republika (29. miesto).
Poľsko obsadilo 37. pozíciu a Maďarsko 48. miesto. V tomto roku sa skóre krajín po prvý raz počítalo pomocou novej metodológie. Nový Index globálnej konkurencieschopnosti 4.0 zohľadňuje aspekty 4. priemyselnej revolúcie, väčšou váhou prihliada na štatisticky vykazované parametre (70 percent) a menšiu na výsledky globálneho prieskumu medzi manažérmi (30 percent). "Pozícia SR sa mierne zhoršila, a to aj napriek tomu, že skóre konkurencieschopnosti sa mierne zlepšilo. V rebríčku nás však predstihli krajiny, ktoré zlepšovali podmienky na podnikanie a ekonomický rast o niečo výraznejšie ako SR," povedal Peter Serina, výkonný riaditeľ PAS, ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra.
Do ciest prvej triedy štát investuje 200 miliónov eur
16. 10. 2018
Investíciu vo výške 200 miliónov eur bude štát vyplácať postupne. Do ciest prvej triedy by sa mala od roku 2019 najbližšie štyri roky nasmerovať špeciálna injekcia vo výške 200 miliónov eur. Teda 50 miliónov eur každý rok.
Počas pondelkového kontrolného dňa na Ministerstve dopravy a výstavby (MDV) SR to uviedol predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD). Zároveň avizoval, že sa bude musieť nájsť automatický systém na financovanie opráv a údržby ciest prvej triedy.
Veľkoobchodná cena elektriny prekonala hranicu 60 eur za megawatthodinu
15. 10. 2018
Doma i v zahraničí trh tlačia nahor najmä emisné povolenky. Cena elektriny na trhoch prekonala ďalšiu hranicu. Koncom augusta sa elektrina na pražskej burze obchodovala za vyše 50 eur za megawatthodinu. Cena elektriny na burze Prague Energy Exchange (PXE) s dodávkou na Slovensku v roku 2019 začiatkom tohto týždňa už dosiahla nové deväťročné maximum, keď v pondelok zatvorila na úrovni 60,5 eura za megawatthodinu.
. Rastúci trend pri cenách elektriny je najviac viditeľný od augusta, kedy sa elektrina obchodovala okolo 46 eur za megawatthodinu, pričom už za september dosiahla priemerná cena 57,14 eura za megawatthodinu. Za rastom stoja podľa konateľa spoločnosti Slovenské elektrárne – energetické služby Martina Kumpana najmä marginálne náklady uhoľných a plynových elektrární, odrážajúce ceny uhlia, plynu a emisných povoleniek. „Uhlie a plyn sa nachádzajú na niekoľkoročných maximách a už mesiace sa vezú na vlne rastu. Uhlie od začiatku roka zdraželo o 17 % a plyn o 48 %,“ dodal Kumpan. Doma i v zahraničí však trh tlačia nahor najmä emisné povolenky, ktoré od konca roka 2017 strojnásobili svoju hodnotu, teda zdraželi o dvesto percent. Podľa Kumpana obchod s emisnými povolenkami je veľmi volatilný a výnimočné nie sú ani výkyvy o viac ako 5 % svojej hodnoty nahor či nadol počas jediného dňa. „To spôsobuje turbulentné situácie aj na trhu s elektrinou. Napríklad, pre región Slovenska v septembri cena kolísala v širokom rozmedzí od 54 do 59 eur za megawatthodinu,“ vysvetlil. Vplyvom schválenej reformy schémy na obchodovanie s emisnými povolenkami bude od roku 2019 v Európe postupne znižovaný objem povoleniek dodávaných do systému, následkom čoho vznikne nedostatok a ten spôsobuje prudký nárast ich ceny. „Tým sa výrazne predražujú náklady na výrobu z takzvaných špinavých zdrojov, najmä hnedouhoľných elektrární, ktoré do ovzdušia emitujú najviac skleníkových plynov,“ uzavrel Kumpan. „Už dnes viacerí dodávatelia energií na Slovensku kvôli nárastu cien na burze ukončujú svoju činnosť alebo nad tým vážne rozmýšľajú,“ hovorí o vplyve burzy na slovenský trh Kumpan. „Nenakúpili si dostatočné zásoby elektriny, čo má zásadný vplyv na ich zákazníkov. Ak takíto zákazníci mali zazmluvnenú elektrinu, napríklad za 40 eur za megawatthodinu, ale ich dodávateľ im zmluvu vypovie, zrazu sa ocitnú v situácii, že musia energiu nakúpiť na burze, a to aj dvojnásobne drahšie,” konštatoval Kumpan s tým, že zákazníci z verejného i súkromného sektora by mali byť obozretnejší pri výbere dodávateľa energie a pýtať si od neho napríklad potvrdenie, že zazmluvnený objem energie má aj reálne, fyzicky nakúpený.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)