Slovenský priemysel podržali automobilky
11. 9. 2024
Napriek poklesu vo výrobe ropných produktov automobilový priemysel rastie. Najvýznamnejší vplyv na priemyselnú produkciu mal medziročne významne vyšší nárast výkonu v energetike, teda v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Priemyselná produkcia v júli 2024 medziročne vzrástla o 5,4 percenta, čo bol najvyšší rast od začiatku roka. Medzimesačne (oproti júnu 2024) po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia znížila o 2,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad.
V prvom prázdninovom mesiaci tohto roka produkcia súvisiaca s energetikou vzrástla o takmer 19 percent. Po úprave cenových deflátorov odvetvie nevykazovalo v tomto roku tak výrazné medziročné rasty, ako ukazovali dáta pred revíziou, ale aj napriek tomu v júli energetika najviac prispela k rastu priemyslu. K pozitívnemu vývoju celej priemyselnej produkcie dopomohol aj rast vo výrobe dopravných prostriedkov o 7,7 percenta. Tretí najvýznamnejší vplyv na celkový výsledok mal vyše 30-percentný nárast v ostatnej výrobe.
Spomedzi odvetví, ktoré spomaľovaním výkonu brzdili rast priemyslu, najvýznamnejší vplyv mal viac ako 27-percentný pokles vo výrobe koksu a ropných produktov. Odvetvie vykázalo výrazné medziročné zníženie produkcie už tretíkrát po sebe. Nadol ťahalo priemysel aj 7,6-percentné zníženie výroby strojov inde nezaradených.
Za prvých sedem mesiacov tohto roka klesla priemyselná produkcia o 1,7 percenta. Nižší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo deväť z celkovo 15 sledovaných odvetví. Z priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom poklese produkcie, bolo najvýznamnejšie zníženie výroby strojov o 10,7 percenta a pokles o 5,3 percenta vo výrobe kovov. Vyššiemu prepadu zabránil viac ako 10-percentný rast vo výrobe elektrických zariadení a deväťpercentné navýšenie vo výrobe potravín.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ukončenie niektorých exekučných konaní – nový zákon
2. 8. 2019
Vláda Slovenskej republiky schválila zákon o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
Zákon bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2018 - 2020, v ktorom si vláda Slovenskej republiky určila za cieľ zabezpečiť rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov v exekučnom konaní a súčasne pomôcť občanom, ktorí sa najmä v dôsledku exekúcií ocitli v dlhovej pasci.
Zákon predložený z dôvodu potreby efektívneho vyriešenia problému vedenia niektorých exekúcií, v ktorých nedochádza k exekvovaniu majetku povinného a ani k zastaveniu exekúcie napriek tomu, že povinný je nemajetný. Významnú úlohu v tomto smere zohráva fakt, že značná časť právnej praxe presadzuje pravidlo, že zastaviť exekúciu ako nemajetnú možno len v prípade, ak s tým oprávnený súhlasí. Taktiež významnú úlohu zohráva aj úvaha, že každá osoba je entitou, ktorá potenciálne v budúcnosti môže nejaký majetok nadobudnúť. Akumulácia jednotlivých čiastkových skutočností spôsobujúcich tento problém dospel do štádia, že na súdoch Slovenskej republiky je v súčasnosti vedených cca 2,6 milióna tzv. „starých“ exekúcií (exekučných konaní vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017), pri ktorých oprávnený spravidla nenavrhne zastavenie exekúcie (nesúhlasí s jej zastavením) najmä z dôvodu rizika, že bude musieť znášať trovy exekúcie súdneho exekútora. Sumárnym pohľadom na danú problematiku je potrebné konštatovať, že vo výsledku sa značná časť kapacity rozhodovacej činnosti slovenských súdov upína k spravovaniu všetkých týchto „starých“ exekučných konaní.
Lekárska posudková činnosť
1. 8. 2019
Jednou zo zmien ostatnej novely zákona o sociálnom poistení sú zmeny týkajúca sa lekárskej posudkovej činnosti.
Zo skúseností z aplikačnej praxe vyplýva, že osobná účasť poistenca resp. poškodeného pri výkone lekárskej posudkovej činnosti je potrebná len v odôvodnených prípadoch, napr. pri predpoklade neuznania invalidity. V ostatných, menej náročných alebo medicínsky jednoznačných prípadoch môže predvolanie do Sociálnej poisťovne znamenať zbytočnú záťaž. Legislatívne sa upravuje možnosť výkonu lekárskej posudkovej činnosti v osobitných prípadoch na základe určenia posudkového lekára aj bez účasti poistenca alebo poškodeného. Zároveň sa poistencovi resp. poškodenému ponecháva možnosť osobnej účasti na posudzovaní zdravotného stav, ak o ňu požiada.
Z posudkovej praxe Sociálnej poisťovne vyplýva, že kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa môže vykonávať aj v kratších alebo dlhších intervaloch ako je jeden mesiac. V odôvodnených prípadoch, ak určí posudkový lekár, sa nemusí vykonávať vôbec. Výkon kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu záleží vždy od závažnosti zdravotného stavu a lehoty jej vykonávania určí posudkový lekár individuálne, so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov nemocenského poistenia. Novelou zákona sa preto odstraňuje povinnosť vykonávania tejto kontroly najmenej raz za štyri týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti
Podnikateľské prostredie sa v prvom polroku zhoršilo
30. 7. 2019
Podnikateľské prostredie sa na Slovensku v prvom polroku tohto roka opäť zhoršilo, a to z pôvodných 100 bodov v roku 2001 na súčasných 42,69 bodu. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) medzi podnikateľmi, ktorí hodnotili vplyv štátu, iných vonkajších faktorov, ale aj vplyv samotných podnikov na podnikateľské prostredie, informovala v utorok PAS. Index podnikateľského prostredia (IPP) zisťovala PAS už po 68. raz.
Oproti predchádzajúcemu polroku klesol IPP o 0,98 bodu. "Pravdou je, že negatívny pohľad na podnikateľské prostredie sa za posledný rok a pol postupne zmierňuje," uviedol výkonný riaditeľ PAS Peter Serina. IPP od roku 2006 kontinuálne klesá z vtedajšej hodnoty 126 bodov. Podľa Serinu ide o pocitový index podnikateľov. Pokiaľ neprevážia v ich ponímaní pozitíva nad negatívami, bude klesať, hoci pomalšie, aj naďalej. Za najväčšie nedostatky označili podnikatelia vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva, byrokraciu, kvalitu a dostupnosť výrobných vstupov, ale napríklad aj ziskovosť a plnenie finančných záväzkov podnikov. Nespokojní sú rovnako aj s uplatňovaním princípu rovnosti pred zákonom, s efektívnosťou hospodárenia štátu, s prístupom k štátnej pomoci, zrozumiteľnosťou, použiteľnosťou a stálosťou právnych predpisov a úrovňou korupcie na úradoch. Podnikatelia oproti predchádzajúcemu polroku menej negatívne hodnotili oblasť pracovnoprávnej legislatívy a legislatívy upravujúcu dane, poplatky a investície.
Slovensko má potenciál, aby malo vyšší podiel cestovného ruchu na HDP
29. 7. 2019
Percentuálny podiel cestovného ruchu na celkovom hrubom domácom produkte (HDP) v prípade Slovenska má oproti súčasným hodnotám potenciál rásť. V posledných rokoch sa totiž SR orientovala na určitú štruktúru priemyslu, na služby a silné stránky cestovného ruchu sa pritom zabúda. Uviedol to pre TASR prezident Zväzu cestovného ruchu (ZCR) SR Marek Harbuľák.
Priblížil, že napríklad v susednom Rakúsku je podiel cestovného ruchu na HDP v porovnaní so Slovenskom vyšší. Napriek tomu môže podľa Harbuľáka tento podiel v budúcnosti výrazne vzrásť. "Podpora prezentácie cestovného ruchu je dobrou investíciou, ktorá sa štátu zhodnotí veľmi rýchlo. Na to by mali myslieť všetky terajšie aj budúce vlády," poznamenal. Maďarsko chce podľa jeho slov v najbližších desiatich rokoch investovať do propagácie krajiny ako dovolenkovej destinácie 800 miliónov eur, čo je v priemere 80 miliónov eur ročne. "V porovnaní so 7 miliónmi eur, ktoré idú do propagácie prostredníctvom ministerstva dopravy a výstavby, je to stále len zlomok podpory Maďarska," vyčíslil prezident ZCR. Podotkol, že prírodné, kultúrne a historické predpoklady krajiny neodídu s investorom do iného štátu, kde mu vytvoria lepšie daňové či iné stimuly. Cestovný ruch zároveň dáva prácu ľuďom priamo v regiónoch, kde často nie sú možnosti zamestnať sa v inom odvetví.