Slovenský priemysel podržali automobilky
11. 9. 2024
Napriek poklesu vo výrobe ropných produktov automobilový priemysel rastie. Najvýznamnejší vplyv na priemyselnú produkciu mal medziročne významne vyšší nárast výkonu v energetike, teda v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Priemyselná produkcia v júli 2024 medziročne vzrástla o 5,4 percenta, čo bol najvyšší rast od začiatku roka. Medzimesačne (oproti júnu 2024) po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia znížila o 2,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad.
V prvom prázdninovom mesiaci tohto roka produkcia súvisiaca s energetikou vzrástla o takmer 19 percent. Po úprave cenových deflátorov odvetvie nevykazovalo v tomto roku tak výrazné medziročné rasty, ako ukazovali dáta pred revíziou, ale aj napriek tomu v júli energetika najviac prispela k rastu priemyslu. K pozitívnemu vývoju celej priemyselnej produkcie dopomohol aj rast vo výrobe dopravných prostriedkov o 7,7 percenta. Tretí najvýznamnejší vplyv na celkový výsledok mal vyše 30-percentný nárast v ostatnej výrobe.
Spomedzi odvetví, ktoré spomaľovaním výkonu brzdili rast priemyslu, najvýznamnejší vplyv mal viac ako 27-percentný pokles vo výrobe koksu a ropných produktov. Odvetvie vykázalo výrazné medziročné zníženie produkcie už tretíkrát po sebe. Nadol ťahalo priemysel aj 7,6-percentné zníženie výroby strojov inde nezaradených.
Za prvých sedem mesiacov tohto roka klesla priemyselná produkcia o 1,7 percenta. Nižší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo deväť z celkovo 15 sledovaných odvetví. Z priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom poklese produkcie, bolo najvýznamnejšie zníženie výroby strojov o 10,7 percenta a pokles o 5,3 percenta vo výrobe kovov. Vyššiemu prepadu zabránil viac ako 10-percentný rast vo výrobe elektrických zariadení a deväťpercentné navýšenie vo výrobe potravín.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Náš export sa vzmoholV konkurze vlani skončilo 235 firiem
17. 2. 2020
V roku 2019 vyhlásili súdy konkurz na majetok 235 slovenských právnických osôb, čo je oproti roku 2018 pokles o šesť percent. Najviac konkurzov vyhlásili bratislavskí a košickí sudcovia, keďže až 44 percent bankrotov sa týkalo úpadcov sídliacich v týchto dvoch krajoch.
Najväčší dosah na slovenskú ekonomiku mal septembrový krach obchodného reťazca Kačka, informoval hlavný analytik spoločnosti FinStat Pavol Suďa. "Najväčším úpadcom minulého roka podľa hodnoty aktív bola poradenská spoločnosť F Trade, ktorá nemala žiadnych zamestnancov. V čase vyhlásenia konkurzu dlžila štátu na daniach viac ako 11 miliónov eur," spresnil Suďa. Najväčším daňovým dlžníkom medzi vlani zbankrotovanými firmami je však Bussinesin.sk, ktorá v roku 2017 prevzala takmer dva tucty mŕtvych firiem, a aj preto v súčasnosti dlhuje štátu zhruba 39 miliónov eur. Suďa pripomenul, že je to viac ako štvrtina obnoveného odvodu, ktorý chce v tomto roku vybrať štát od komerčných bánk. Najväčší dosah na slovenskú ekonomiku, hlavne v malých sídlach, však mal podľa analytika septembrový krach obchodného reťazca Kačka, ktorý začiatkom roka 2018 od lučeneckého podnikateľa Mariana Šufliarskeho prevzala stredoeurópska skupina Enterprise Investors. Tá v neúspešnej akvizícii prišla minimálne o 20 miliónov eur. Nemalé peniaze stratia v jej konkurze aj mnohí dodávatelia, zamestnanci i verejný sektor. Tomu Kačka dlhuje dovedna šesť miliónov eur.
Slovenské automobilky výrazne zaostávajú za krajinami Únie aj V4
14. 2. 2020
V konkurencieschopnosti zaostávame za krajinami Európskej únie (EÚ) aj susedmi z Vyšehradskej štvorky (V4). Ukázala to štúdia, ktorá sa zaoberá analýzou konkurenčnej schopnosti automobilového priemyslu na Slovensku. Objednal si ju Zväz automobilového priemyslu (ZAP) SR, o zisteniach informoval vo štvrtok na stretnutí s médiami.
Štúdiu spracoval tím nezávislého inštitútu vo Viedni (Industriewissenschaftliches Institut Wien). Konkurenčnú schopnosť automobilového priemyslu hodnotili autori z pohľadu nákladov a inovácií. Pri analýze vývoja celkových nákladov práce je dôležitá ich štruktúra, teda pomer miezd a platov (priame náklady práce) a vedľajších nákladov práce (daň z príjmu a príspevky na sociálne poistenie).
Ekonomika porastie v tomto roku len o niečo menej ako vlani
12. 2. 2020
Slovenská ekonomika pod vplyvom zahraničia pokračuje v pomalšom výkone, ale stále napreduje. Jej rast dosiahne v tomto roku 2,2 percenta, teda porovnateľne s 2,3 percenta v 2019.
Ochladenie je citeľné najmä v exportne orientovanom priemysle, kým trh práce stále odoláva. Oživenie v nasledujúcich rokoch vyvrcholí so záverom čerpania eurofondov tretieho programového obdobia v roku 2023. Vyplýva to z komentára k aktuálnej makroekonomickej prognóze z dielne Inštitútu finančnej politiky (IFP). Po dosiahnutí vrcholu v roku 2018 slovenská ekonomika vlani výrazne zvoľnila na odhadovaných 2,3 percenta. Nepriaznivý vývoj zahraničného dopytu sa podľa autora komentára a riaditeľa odboru makroekonomických analýz a prognóz na IFP Branislava Žúdela premietol predovšetkým do slovenského exportne orientovaného priemyslu.
Minister Érsek chce podpis na stámiliónovej zákazke
10. 2. 2020
Viac ako tri roky sa stavebné spoločnosti naťahujú o obrovskú 300-miliónovú štátnu zákazku. Ide o obnovu železničnej trate z Devínskej Novej Vsi do Kútov.
Po rekonštrukcii 57-kilometrového úseku, ktorú z eurofondov naplánovali štátne Železnice Slovenskej republiky, majú vlaky do susedného Česka zrýchliť zo 120 až 140 na 200 kilometrov za hodinu. Ide o skrátenie času prepravy asi o päť minút. Posledné dva roky je tender pre spory uchádzačov takmer neustále na stole Úradu pre verejné obstarávanie. Ten dal aktuálne za námietkami zúčastnených firiem definitívnu bodku. Keďže ponuku s najnižšou cenou za 217 miliónov eur od kazašsko-talianskeho združenia firiem Integra a Todini vyradili, víťazom by sa malo stať konzorcium so slovenským Váhostavom. To ponúklo cenu 275 miliónov eur. Za Váhostavom je Strabag s cenou 353 miliónov eur.