Slovenský priemysel podržali automobilky
11. 9. 2024
Napriek poklesu vo výrobe ropných produktov automobilový priemysel rastie. Najvýznamnejší vplyv na priemyselnú produkciu mal medziročne významne vyšší nárast výkonu v energetike, teda v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Priemyselná produkcia v júli 2024 medziročne vzrástla o 5,4 percenta, čo bol najvyšší rast od začiatku roka. Medzimesačne (oproti júnu 2024) po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia znížila o 2,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad.
V prvom prázdninovom mesiaci tohto roka produkcia súvisiaca s energetikou vzrástla o takmer 19 percent. Po úprave cenových deflátorov odvetvie nevykazovalo v tomto roku tak výrazné medziročné rasty, ako ukazovali dáta pred revíziou, ale aj napriek tomu v júli energetika najviac prispela k rastu priemyslu. K pozitívnemu vývoju celej priemyselnej produkcie dopomohol aj rast vo výrobe dopravných prostriedkov o 7,7 percenta. Tretí najvýznamnejší vplyv na celkový výsledok mal vyše 30-percentný nárast v ostatnej výrobe.
Spomedzi odvetví, ktoré spomaľovaním výkonu brzdili rast priemyslu, najvýznamnejší vplyv mal viac ako 27-percentný pokles vo výrobe koksu a ropných produktov. Odvetvie vykázalo výrazné medziročné zníženie produkcie už tretíkrát po sebe. Nadol ťahalo priemysel aj 7,6-percentné zníženie výroby strojov inde nezaradených.
Za prvých sedem mesiacov tohto roka klesla priemyselná produkcia o 1,7 percenta. Nižší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo deväť z celkovo 15 sledovaných odvetví. Z priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom poklese produkcie, bolo najvýznamnejšie zníženie výroby strojov o 10,7 percenta a pokles o 5,3 percenta vo výrobe kovov. Vyššiemu prepadu zabránil viac ako 10-percentný rast vo výrobe elektrických zariadení a deväťpercentné navýšenie vo výrobe potravín.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Hoteliéri prehodnocujú cenovú politiku
6. 3. 2009
Kým pred pár mesiacmi so znížením cien vyčkávali, situáciu aj u nich zmenila hospodárska kríza. Hoteliérsky trh sa totiž bude musieť v roku 2009 vyrovnať s prepadom záujmu na úrovni 14 až 40 percent.
Jednou z príčin tohto
prepadu je pokles kurzov mien okolitých
štátov.
Okrem znižovania cien na základe vývoja musia
preto hoteliéri pristupovať aj k takým
nepopulárnym opatreniam, ako prepúšťanie zamestnancov.
Hoteliérom problémy nespôsobuje iba finančná
kríza, ale aj zvyšovanie konkurencieschopnosti. Slovensko je už
dlhšie známe svojimi nadhodnotenými cenami v hoteloch. Kvalita a rozsah služieb však často
nezodpovedali týmto cenám. Kríza teda prinútila hotely zamyslieť sa nad
cenotvorbou a prehodnotiť ju tak na horách, ako aj v mestách.
Očakáva sa, že aj v prípade, že dôjde k
oživeniu ekonomike, hoteliérstvo bude jedným z posledných, kde sa situácia
začne zlepšovať.
Rada na krízu - zoštíhľovať náklady ale nepodceňovať marketing a komunikáciu
6. 3. 2009
Kríza ukázala, že biznis nejde sám. Väčšina firiem sa počas nej snaží zoštíhliť náklady. Dôležité však je ani v čase hospodárskej krízy nezanedbať získavanie nových zákazníkov a zabezpečiť starostlivosť o tých existujúcich.
Šetrenie na marketingu by síce v krátkodobom
horizonte mohlo znamenať úsporu, ale zo strednodobého a dlhodobého hľadiska
žiadny marketing znamená stratu
zákazníkov aj stratu pozície na trhu. Firma, ktorá škrtá na marketingu sa dlho
neudrží.
Výraznejší marketing neznamená nutne
zvyšovanie marketingových rozpočtov. Skôr je potrebné zvýšiť objem času, ktorý firma venuje komunikácii
so zákazníkmi. Sústrediť sa na lacné a
efektívne prostriedky na informovanie zákazníkov. Vypustiť rôzne tlačené
propagačné materiály – napríklad letáky, a reklamný rozpočet z menej
efektívnych prostriedkov takmer celý presunúť
na internet.
Kríza však zároveň umožňuje nový pohľad na
podnikanie, dáva šancu uvedomiť si, kde sa dá ešte zapracovať a kde sú rezervy,
ktoré treba efektívnejšie využiť.
Kríza ukázala, že vo firme treba zjednotiť
sily a snažiť sa nastaviť procesy tak, aby firma skutočne fungovala ako jeden
celok, jeden organizmus s jasným cieľom - uspokojiť dlhodobých zákazníkov a
získať nových.
Poučením z krízy je, že aj keď vo firme všetko
funguje dobre, je užitočné sa aspoň niekoľkokrát do roka zastaviť a prehodnotiť
procesy, internú štruktúru, náklady aj marketingové aktivity. Každá firma dokáže fungovať efektívnejšie a
s menšími výdavkami, ako sa na prvý pohľad môže zdať a môže dosahovať rovnaké
alebo aj lepšie výsledky.
Šrotovné skutočnosťou
5. 3. 2009
Príspevok na kúpu nového auta pri zošrotovaní starého bude skutočnosťou už od pondelka. Vláda včera rozhodla o jednej z alternatív. Výška šrotovného bude 1 000 €, ak predajcovia prispejú 500 €, štát priloží ešte ďalších 500 €. Cenová hranica nového auta za zdvihla na 25 000 €.
Nárok na dotáciu bude mať fyzická osoba alebo
firma, ktorá vlastní auto vyrobené pred 31. decembrom 1999 a na Slovensku bolo
zaregistrované do konca minulého roka. Keď majiteľ nechá takéto auto zošrotovať
u autorizovaného spracovateľa a vyradí ho z evidencie, môže si u predajcu
žiadať štátnu zľavu. Predajca o jej preplatenie požiada rezort hospodárstva.
Ropy je veľa, nemá ju kto kupovať
5. 3. 2009
Ropné tankery ešte pred rokom brázdili more sem a tam. Teraz sa pohupujú na pobreží a posádky natierajú paluby. Sú plné čierneho zlata, ale nemajú kam plávať.
Stalo sa to, čo nikto nečakal. Dopyt po rope
prudko klesá, obchodníci ju majú nakúpenú, ale nechcú predávať, pretože cena je
príliš nízka. Preto vyčkávajú. Túto hru so zásobami obchodníci hrávajú bežne.
Lenže teraz sa ceny ropy prepadávajú až príliš rýchlo. Okrem toho uloženie nákladu v tankeri nie je lacná
záležitosť. Zarábajú na ňom lodiari, ktorí od minulého roka už zdvihli poplatky
trikrát a teraz si účtujú 75 000 dolárov (59 497,50 €) na loď a deň.
Analytici ako vždy ponúkajú dva scenáre, čo sa
bude diať ďalej. Podľa prvého by producenti mohli zastaviť ťažbu a nechať trh
vyhladovať. Podľa druhého naopak trh poslať ku dnu tak, že tí, ktorí majú
priveľké zásoby, už nebudú môcť čakať dlhšie a začnú predávať pod cenu.
Pravdepodobnejší je druhý scenár, pretože zima sa končí a ropa či plyn na
vykurovanie nie sú potrebné. V dôsledku krízy zároveň klesla aj spotreba
pohonných hmôt.