Slovenský priemysel podržali automobilky
11. 9. 2024
Napriek poklesu vo výrobe ropných produktov automobilový priemysel rastie. Najvýznamnejší vplyv na priemyselnú produkciu mal medziročne významne vyšší nárast výkonu v energetike, teda v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Priemyselná produkcia v júli 2024 medziročne vzrástla o 5,4 percenta, čo bol najvyšší rast od začiatku roka. Medzimesačne (oproti júnu 2024) po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia znížila o 2,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad.
V prvom prázdninovom mesiaci tohto roka produkcia súvisiaca s energetikou vzrástla o takmer 19 percent. Po úprave cenových deflátorov odvetvie nevykazovalo v tomto roku tak výrazné medziročné rasty, ako ukazovali dáta pred revíziou, ale aj napriek tomu v júli energetika najviac prispela k rastu priemyslu. K pozitívnemu vývoju celej priemyselnej produkcie dopomohol aj rast vo výrobe dopravných prostriedkov o 7,7 percenta. Tretí najvýznamnejší vplyv na celkový výsledok mal vyše 30-percentný nárast v ostatnej výrobe.
Spomedzi odvetví, ktoré spomaľovaním výkonu brzdili rast priemyslu, najvýznamnejší vplyv mal viac ako 27-percentný pokles vo výrobe koksu a ropných produktov. Odvetvie vykázalo výrazné medziročné zníženie produkcie už tretíkrát po sebe. Nadol ťahalo priemysel aj 7,6-percentné zníženie výroby strojov inde nezaradených.
Za prvých sedem mesiacov tohto roka klesla priemyselná produkcia o 1,7 percenta. Nižší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo deväť z celkovo 15 sledovaných odvetví. Z priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom poklese produkcie, bolo najvýznamnejšie zníženie výroby strojov o 10,7 percenta a pokles o 5,3 percenta vo výrobe kovov. Vyššiemu prepadu zabránil viac ako 10-percentný rast vo výrobe elektrických zariadení a deväťpercentné navýšenie vo výrobe potravín.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Farmárom eurofondy pridali. Vidieku ubudnú ?
14. 2. 2013
Postavenie slovenských poľnohospodárov a potravinárov sa v plánovacom období únie 2014 až 2020 zlepší.
Priame platby slovenských roľníkov by sa mali zvýšiť zo súčasných 210 eur na hektár až na 246 eur.
Zvýšenie priamych platieb sa dosiahlo zavedením väčšej flexibility pri využívaní peňazí určených na Spoločnú poľnohospodársku politiku. Doteraz bolo možné presúvať z programu rozvoja vidieka na priame platby len 15 percent sumy. V novom období sa hranica posúva až na 25 percent, čo môžu využiť krajiny s výrazne nižšími priamymi platbami, medzi ktoré patrí aj Slovensko.
Zmena prinesie slovenským farmárom prírastok plus 36 eur na výsledných 246 eur na hektár pôdy.
Štátnym zamestnancom ostanú starobné dôchodky
14. 2. 2013
Štátni zamestnanci a zamestnanci pracujúci vo verejnom záujme budú mať naďalej nárok na poberanie starobného dôchodku.
Poslanci NR SR neposunuli do druhého čítania návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý by takúto možnosť vylučoval. V štátnej a verejnej správe pracuje asi 20 tisíc zamestnancov, ktorí zároveň poberajú starobný dôchodok. V krátkom čase to môže priniesť účinok vo forme zhruba 20 tisíc nových pracovných miest. Stalo by sa to len v tom prípade, ak by všetky dotknuté osoby uprednostnili poberanie dôchodku pred prácou v štátnej a verejnej sfére.
Vodiči si za diaľnice zaplatia elektronicky
13. 2. 2013
Už žiadne diaľničné nálepky na okne a ich následné zoškrabávanie.
V blízkej budúcnosti by ich totiž mohli nahradiť elektronické štítky.
Nový systém prinesie viac výhod ako nevýhod. Zlepší sa nielen kontrola na cestách, ale sa aj ušetria náklady.
Poplatky za diaľnice by sa meniť nemali. V súčasnosti si totiž vodiči kupujú diaľničné nálepky buď na rok, mesiac, alebo desať dní. Vodiči by si teda mohli predplatiť jazdu po diaľnici na rovnaké obdobie.
Z druhého piliera odišlo takmer 90-tisíc ľudí
13. 2. 2013
Druhý pilier je chudobnejší takmer o 90-tisíc sporiteľov.
Namiesto nich si súkromné účty po novom založilo vyše 14 700 sporiteľov.
Ide v zásade o konečné údaje, ktoré po 31.januári Sociálna poisťovňa zaevidovala a skontrolovala na odhláškach, ako aj pri zmluvách o vstupe doručených zo správcovských spoločností. Štátu tak od správcov natečie za vystupujúcich takmer 280 miliónov eur.
Najviac ľudí, ktorí si súkromné účty zrušili, bolo bez vymeriavacieho základu, teda napríklad nezamestnaní a ľudia s hrubým príjmom do 600 eur. Väčšina z nich pritom boli mladí ľudia od 26 do 30 rokov.