Slovenský priemysel podržali automobilky
11. 9. 2024
Napriek poklesu vo výrobe ropných produktov automobilový priemysel rastie. Najvýznamnejší vplyv na priemyselnú produkciu mal medziročne významne vyšší nárast výkonu v energetike, teda v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Priemyselná produkcia v júli 2024 medziročne vzrástla o 5,4 percenta, čo bol najvyšší rast od začiatku roka. Medzimesačne (oproti júnu 2024) po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia znížila o 2,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad.
V prvom prázdninovom mesiaci tohto roka produkcia súvisiaca s energetikou vzrástla o takmer 19 percent. Po úprave cenových deflátorov odvetvie nevykazovalo v tomto roku tak výrazné medziročné rasty, ako ukazovali dáta pred revíziou, ale aj napriek tomu v júli energetika najviac prispela k rastu priemyslu. K pozitívnemu vývoju celej priemyselnej produkcie dopomohol aj rast vo výrobe dopravných prostriedkov o 7,7 percenta. Tretí najvýznamnejší vplyv na celkový výsledok mal vyše 30-percentný nárast v ostatnej výrobe.
Spomedzi odvetví, ktoré spomaľovaním výkonu brzdili rast priemyslu, najvýznamnejší vplyv mal viac ako 27-percentný pokles vo výrobe koksu a ropných produktov. Odvetvie vykázalo výrazné medziročné zníženie produkcie už tretíkrát po sebe. Nadol ťahalo priemysel aj 7,6-percentné zníženie výroby strojov inde nezaradených.
Za prvých sedem mesiacov tohto roka klesla priemyselná produkcia o 1,7 percenta. Nižší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo deväť z celkovo 15 sledovaných odvetví. Z priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom poklese produkcie, bolo najvýznamnejšie zníženie výroby strojov o 10,7 percenta a pokles o 5,3 percenta vo výrobe kovov. Vyššiemu prepadu zabránil viac ako 10-percentný rast vo výrobe elektrických zariadení a deväťpercentné navýšenie vo výrobe potravín.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slováci si môžu dovoliť viac.
11. 11. 2015
Slováci si za svoje platy môžu dovoliť stále viac. Ich priemerné mzdy totiž reálne rástli vo všetkých odvetviach.
V septembri najviac vzrástla priemerná mzda v stavebníctve (medziročný reálny nárast 8,2 percenta), doprave a skladovaní (7,7 percenta) a predaji a oprave motorových vozidiel (6,7 percenta). Vyplýva to z aktuálnych čísel, ktoré zverejnil štatistický úrad.
Rozdiely medzi platmi v jednotlivých odvetviach však ostávajú priepastné. Zatiaľ čo informatici zarábajú v priemere 1 697 eur, ľudia pracujúci v reštauráciách si mesačne prilepšia len o 382 eur.
zdroj: hnonline.sk
Zvýšenie dane z nehnuteľnosti
5. 11. 2015
Bez cenových máp a zmeny zákonov stále platí, že na Slovensku máme najnižšiu daň z nehnuteľností v Európskej únii. Radia nám ich zvýšiť Medzinárodný menový fond, Európska komisia aj Organizácia pre hospodársky rozvoj.
Príjmy tvorili z dane z nehnuteľnosti v roku 2013 na Slovensku 0,4 percenta výkonu ekonomiky. Na porovnanie naši susedia v Maďarsku ju majú 0,6 percenta a v Poľsku 1,2 percenta. Na Západe sú ešte vyššie. Dáni prispievajú do rozpočtu 1,4 percenta a Briti dokonca až 3,2 percenta hrubého domáceho produktu.
Kým mnohé obce a mestá sú pri zvyšovaní dane z nehnuteľností opatrné, radikálny krok chystá Bratislava. Primátor Ivo Nesrovnal avizoval až 100-percentný nárast dane. To by v praxi znamenalo, že daň za štvorcový meter bytu napríklad v Starom Meste by stúpla z dnešných 47 na 94 centov.
zdroj: hnonline.sk
Zmena rodného čísla
28. 10. 2015
Dátum svojho narodenia pozná azda každý. Stačí si zapamätať posledné štvorčíslie rodného čísla a človek sa tak môže identifikovať aj v prípade, že prišiel o všetky doklady.
To sa však už čoskoro zmení. Slováci si budú musieť precvičiť pamäť a naučiť sa nové, náhodné desaťmiestne číslo, ktoré nahradí súčasné rodné číslo. BIFO. Taký je názov identifikátora, ktorý prevezme funkciu rodného čísla. Nový, bezvýznamový, desaťmiestny kód by mal zaistiť vyššiu bezpečnosť osobných údajov. Rozhodlo sa tak na základe odporúčaní Európskej únie, ktorej prekáža, že z rodného čísla sa dá vyčítať dátum narodenia a pohlavie nositeľa. Ďalším dôvodom na zmenu je aj fakt, že rodné číslo by sme v súčasnej podobe mohli používať iba do roku 2054. Potom by sa kombinácie začali opakovať. Nahrádzanie rodných čísel bude postupné. Nebude to však zadarmo. Peniaze na projekt by sme mali získať z eurofondov. Do vrecka si pravdepodobne budú musieť siahnuť aj súkromné firmy, neziskovky a občania. Plánovaná výmena rodných čísel nakoniec nemusí znamenať pozitívny prínos. Nie je totiž vôbec isté, či prospešnosť nových identifikátorov preváži vysoké náklady a rozsiahle zmeny spojené s ich zavedením.
IOMO ušetrí občanom čas aj peniaze
28. 10. 2015
Rýchlo, jednoducho a pod jednou strechou. Tak budú po novom k dispozícii občanom elektronické služby verejnej správy.
Postupne budú dostupné po celom Slovensku na asistovaných miestach pod značkou IOMO (Integrované Obslužné Miesto Občana).
IOMO je miesto, kde môžu občania vybaviť rôzne úradné záležitosti napríklad výpis alebo odpis z registra trestov, výpis z listu vlastníctva a výpis z obchodného registra. V celom procese bude občanovi na mieste IOMO k dispozícii profesionálne vyškolený pracovník.
Každý musí raz za čas riešiť rôzne životné situácie, ktoré si vyžadujú návštevu viacerých úradov v jeden deň. Preto sa realizuje uvedený projekt integrovaných obslužných miest občana, ktorý ľuďom umožní vybaviť si viaceré úradné záležitosti rýchlo, pohodlne a najmä na jednom mieste, čím ušetria nielen čas, ale aj peniaze. Ministerstvo financií, ako hlavný garant projektu, vytvorí v spolupráci so Slovenskou poštou, Ministerstvom vnútra a Združením miest a obcí Slovenska sieť 1 500 integrovaných obslužných miest. V súčasnosti je v prevádzke viac ako 300 IOMO, dostupných na pracoviskách Slovenskej pošty. Ďalších 973 prevádzok bude dostupných od novembra tohto roka na matričných úradoch. Takmer 80 pracovísk IOMO bude tiež súčasťou klientskych centier ministerstva vnútra. Rozsah poskytovaných elektronických služieb sa bude rozširovať a vytvárať tak pre občanov užívateľský komfort pri využívaní služieb štátu. Projekt je súčasťou Operačného programu Informatizácia spoločnosti a je spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.