Slovenský priemysel podržali automobilky
11. 9. 2024
Napriek poklesu vo výrobe ropných produktov automobilový priemysel rastie. Najvýznamnejší vplyv na priemyselnú produkciu mal medziročne významne vyšší nárast výkonu v energetike, teda v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Priemyselná produkcia v júli 2024 medziročne vzrástla o 5,4 percenta, čo bol najvyšší rast od začiatku roka. Medzimesačne (oproti júnu 2024) po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia znížila o 2,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad.
V prvom prázdninovom mesiaci tohto roka produkcia súvisiaca s energetikou vzrástla o takmer 19 percent. Po úprave cenových deflátorov odvetvie nevykazovalo v tomto roku tak výrazné medziročné rasty, ako ukazovali dáta pred revíziou, ale aj napriek tomu v júli energetika najviac prispela k rastu priemyslu. K pozitívnemu vývoju celej priemyselnej produkcie dopomohol aj rast vo výrobe dopravných prostriedkov o 7,7 percenta. Tretí najvýznamnejší vplyv na celkový výsledok mal vyše 30-percentný nárast v ostatnej výrobe.
Spomedzi odvetví, ktoré spomaľovaním výkonu brzdili rast priemyslu, najvýznamnejší vplyv mal viac ako 27-percentný pokles vo výrobe koksu a ropných produktov. Odvetvie vykázalo výrazné medziročné zníženie produkcie už tretíkrát po sebe. Nadol ťahalo priemysel aj 7,6-percentné zníženie výroby strojov inde nezaradených.
Za prvých sedem mesiacov tohto roka klesla priemyselná produkcia o 1,7 percenta. Nižší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo deväť z celkovo 15 sledovaných odvetví. Z priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom poklese produkcie, bolo najvýznamnejšie zníženie výroby strojov o 10,7 percenta a pokles o 5,3 percenta vo výrobe kovov. Vyššiemu prepadu zabránil viac ako 10-percentný rast vo výrobe elektrických zariadení a deväťpercentné navýšenie vo výrobe potravín.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Banky majú strach o peniaze. Zakázali nákup kryptomien
9. 2. 2018
Bitcoin krváca. Nielenže stratil takmer 60 percent svojej hodnoty oproti minulému decembru, neveria mu už ani niektoré banky.
Viaceré z nich totiž v Spojených štátoch zakázali svojim klientom nakupovať kryptomeny cez kreditné karty. Bank of America, JP Morgan Chase a Citigroup odôvodňujú tento krok vysokou mierou rizika pri používaní virtuálnej meny, ako aj jej znepokojivým vývojom. „Vzhľadom na to, že v Spojených štátoch sa začal trend zobrať si hypotéku, ktorú následne ľudia investovali do bitcoinu, je tento trend len pozitívny,“ hodnotí analytik Capital Markets Lukáš Lipovský. Podľa neho totiž banky ako inštitúcie pracujúce s rizikom vedia vyhodnotiť, aký dosah by to malo na ich hospodárenie.
Slováci míňajú pätinu výdavkov na potraviny
7. 2. 2018
Takmer pätinu celkových mesačných výdavkov obyvateľa Slovenska tvoria potraviny. SR sa tak podľa Slovenského farmárskeho, družstva (SFD) zaraďuje medzi krajiny s vyšším podielom tejto položky na celkovom účte.
Ceny potravín v krajine sa pritom v poslednom období zvyšujú, čo vzhľadom na ich vysoký podiel na celkových výdavkoch Slováci okamžite zaregistrujú, tvrdí analytička. Celkové mesačné náklady jedného člena slovenskej domácnosti predstavovali podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR v roku 2016 v priemere 358,4 eura. „Peňaženky Slovákov pritom zaťažujú najmä nákupy potravín (19,2 % z celkových výdavkov) a výdavky spojené s bývaním, vrátane energií (18,4 % z celkových výdavkov). Zároveň až desatinu svojich nákladov Slováci precestujú,“ priblížila analytička SFD Eva Sadovská. Najväčšiu položku tvoria potraviny v mesačných výdavkoch obyvateľov Košického kraja (21,9 %) a najmenšiu v Bratislavskom kraji (16,4 %). „V absolútnom vyjadrení pritom najmenej vynaloží na mesačný nákup potravín a nealkoholických nápojov obyvateľ Prešovského kraja, a to 57,6 eura. Naopak, najviac minie v priemere člen domácnosti Trenčianskeho kraja, a to 76,3 eura,“ spresnila analytička. V posledných mesiacoch pritom na Slovensku podľa SFD potraviny veľmi zdražujú, keď po niekoľkých rokoch poklesu alebo stagnácie ceny potravín zaznamenali v decembri 2017 medziročný nárast o 6,4 %. Tým, že potraviny tvoria takmer pätinu z celkových výdavkov, Slováci ihneď zaregistrujú ich vyššie ceny, konštatuje Sadovská. Slovensko tak zaostáva za priemerom v krajinách Európskej únie (EÚ), ktorý predstavuje 12,2-% podiel potravín a nealkoholických nápojov na celkovom účte obyvateľov. „Najmenej je nákupom potravín zaťažený rodinný rozpočet obyvateľov Veľkej Británie (s podielom 8,1 %). Menej ako desatinu z celkových nákladov predstavuje nákup potravín a nealkoholických nápojov ešte v Luxembursku, Rakúsku a Nemecku,“ vymenovala Sadovská s tým, že podľa Eurostatu má Slovensko podiel 17,8 %. Nižší podiel nákladov na potraviny a nealkoholické nápoje evidujú aj ostatné krajiny V4. Napriek tomu ide aj v týchto štátoch o pomerne vysoký podiel v rozpätí 16 % až 17,7 %. Väčší podiel bol zaregistrovaný v Rumunsku, kde ide na potraviny mesačne takmer tretina výdavkov, a v Estónsku a Litve viac ako pätina. Podľa SFD platí, že čím viac obyvatelia míňajú na nevyhnutné tovary a služby ako sú potraviny, tým menej im zostáva na tzv. luxusnejšie výdavky.
Na Slovensku vlani pribudlo viac ako 20-tisíc firiem
7. 2. 2018
V roku 2017 si podnikatelia na Slovensku otvorili 20 025 nových firiem, z toho 206 akciových spoločností a 19 819 spoločností s ručením obmedzeným. Ide takmer o desatinu aktuálne existujúcich firiem (259 352) na slovenskom trhu podľa databázy poradenskej spoločnosti Bisnode.
Najviac firiem si podnikatelia vlani registrovali v Bratislavskom, Nitrianskom a Košickom kraji, najmenej v Trenčianskom kraji. „V hlavnom meste a okolí vzniklo 6275 spoločností, pričom bolo 6149 s. r. o. a 126 a. s., čo predstavuje výrazný náskok oproti iným krajom Slovenska. Ani jeden z nich za minulý rok nepresiahol 2000 novozare¬gistrovaných firiem. Najmenej podnikov, 1396, vzniklo v Trenčianskom kraji (1386 s. r. o. a 10 a.s.),“ hodnotí stav analytička Bisnode Petra Štěpánová. Nitriansky kraj si pripísal 1956 nových firiem (1949 s. r. o. a 7 a. s.) a Košický 1918 (1910 s. r. o. a 8 a. s.). Najviac spoločností, až pätina zo všetkých novovzniknutých, bolo registrovaných v oblasti stavebníctva, veľkoobchodu, maloobchodu, opravy motorových vozidiel a pozemnej dopravy. „Z detailných dát zároveň vychádza, že tempo pribúdania nových firiem je na Slovensku rýchlejšie ako tempo zanikajúcich firiem. Vlani skončilo podnikanie 8065 spoločností (7 887 s. r. o. a 178 a. s.). Dôvod je jednoznačný – dobrý stav ekonomiky,“ dopĺňa Štěpánová s tým, že od roku 2015 začal počet zaniknutých firiem prvýkrát výraznejšie klesať.
Banky dostanú štátny systém s e-podpismi
5. 2. 2018
Finančné domy komunikujú so zákazníkmi prostredníctvom internetu už dlhší čas. Klienti si môžu požičať či dokonca zaviesť účet online. Legislatíva je však neúprosná.
Na verifikáciu totožnosti potrebuje zákazník tak či tak osobne navštíviť kamennú pobočku, podpísať zmluvu s bankou v prítomnosti kuriéra či previesť malú finančnú hotovosť z konkurenčného účtu. „U nás sa verifikuje cez kuriéra alebo pomocou jednocentového prevodu z iného účtu klienta vedenom v inej slovenskej banke, prípadne slovenskej pobočke zahraničnej banky,“ vysvetľuje súčasnú situáciu hovorkyňa VÚB banky Anna Walterová. To sa však už o od marca budúceho roka zmení. Osobná prítomnosť má byť minulosťou a ľudom bude od marca budúceho roka stačiť na komunikáciu s finančnými domami elektronický občiansky preukaz. Zmenu predstavil podpredseda vlády Peter Pellegrini.