Slovenský priemysel podržali automobilky
11. 9. 2024
Napriek poklesu vo výrobe ropných produktov automobilový priemysel rastie. Najvýznamnejší vplyv na priemyselnú produkciu mal medziročne významne vyšší nárast výkonu v energetike, teda v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Priemyselná produkcia v júli 2024 medziročne vzrástla o 5,4 percenta, čo bol najvyšší rast od začiatku roka. Medzimesačne (oproti júnu 2024) po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia znížila o 2,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad.
V prvom prázdninovom mesiaci tohto roka produkcia súvisiaca s energetikou vzrástla o takmer 19 percent. Po úprave cenových deflátorov odvetvie nevykazovalo v tomto roku tak výrazné medziročné rasty, ako ukazovali dáta pred revíziou, ale aj napriek tomu v júli energetika najviac prispela k rastu priemyslu. K pozitívnemu vývoju celej priemyselnej produkcie dopomohol aj rast vo výrobe dopravných prostriedkov o 7,7 percenta. Tretí najvýznamnejší vplyv na celkový výsledok mal vyše 30-percentný nárast v ostatnej výrobe.
Spomedzi odvetví, ktoré spomaľovaním výkonu brzdili rast priemyslu, najvýznamnejší vplyv mal viac ako 27-percentný pokles vo výrobe koksu a ropných produktov. Odvetvie vykázalo výrazné medziročné zníženie produkcie už tretíkrát po sebe. Nadol ťahalo priemysel aj 7,6-percentné zníženie výroby strojov inde nezaradených.
Za prvých sedem mesiacov tohto roka klesla priemyselná produkcia o 1,7 percenta. Nižší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo deväť z celkovo 15 sledovaných odvetví. Z priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom poklese produkcie, bolo najvýznamnejšie zníženie výroby strojov o 10,7 percenta a pokles o 5,3 percenta vo výrobe kovov. Vyššiemu prepadu zabránil viac ako 10-percentný rast vo výrobe elektrických zariadení a deväťpercentné navýšenie vo výrobe potravín.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Exekúcie po novom
16. 3. 2018
V NR SR bola schválená novela exekučného poriadku. Cieľom novej úpravy je zakotvenie exekučnej imunity pre vymedzený druh majetku miest a obcí, a to majetkové účasti v právnických osobách, prostredníctvom ktorých mestá a obce zabezpečujú verejnoprospešné služby nevyhnutné pre svoje fungovanie.
Ide o verejnoprospešné služby zásobovania vodou, odvádzania odpadových vôd, nakladania s komunálnym odpadom a výrobu a rozvod tepla. Tieto možno považovať za natoľko dôležité pre riadny a nerušený chod miest a obcí, že sa zavádza ich ochrana v prípade, že dôjde k začatiu exekučného konania na majetok mesta alebo obce podľa Exekučné poriadku. Vymedzený druh majetku bude vylúčený z exekúcie priamo zo zákona bez potreby rozhodnutia súdu. Zabráni sa tak tomu, aby výkonom exekúcie na tomto majetku bolo ohrozené či dokonca paralyzované poskytovanie uvedených vitálnych služieb v meste či v obci.
Právna úprava zohľadňuje existujúcu právnu úpravu a judikatúru týkajúcu sa exekučnej imunity, ktorú zákon prepožičiava taxatívne vymedzenému majetku štátu. Ide najmä o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 111/2011-61 zo 4. júla 2012, publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom č. 217/2012 Z. z., a tiež ustanovenia § 61s Exekučného poriadku.
Tak ako štát, aj mestá a obce plnia mnohé nenahraditeľné funkcie. Rovnako ako exekučná imunita štátu, ani exekučná imunita miest a obcí nebude neobmedzená, ale bude sa vzťahovať iba na taxatívne vymedzený majetok potrebný na plnenie nevyhnutných funkcií mesta alebo obce. Oprávnení v zmysle Exekučného poriadku budú aj naďalej môcť uspokojiť svoje pohľadávky exekúciou iného druhu majetku miest a obcí.
Zabezpečovanie uvedených verejnoprospešných služieb je predmetom výkonu samosprávy obce v zmysle § 4 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Podľa § 1a ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov má mestská časť v rozsahu výkonu samosprávy a prenesenej pôsobnosti postavenie obce; obdobné platí pre mestské časti mesta Košice. Ustanovenia tohto zákona preto okrem miest a obcí možno uplatniť aj mestské časti oboch miest.
Novela zákona o znalcoch a tlmočníkoch
16. 3. 2018
Z dôvodu zvýšenia právnej istoty a úspešnosti uchádzačov o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov sa spresňujú ustanovenia o zápise do zoznamu, ktoré pripúšťali rôzny výklad, zväčšuje sa rozsah informácií zapísaných a zverejňovaných v zozname k výkonu činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a ich momentálneho statusu pre lepšiu informovanosť verejnosti a jednotlivých zadávateľov.
Novelou zákona sa odstraňujú nedostatky právnej úpravy vyplývajúcej z rozhodovacej činnosti ministerstva pri zápise znalcov, tlmočníkov a prekladateľov do zoznamu a vyvodzovaní administratívno-právnej zodpovednosti za správne delikty. Upravujú sa niektoré aspekty, ktoré boli v praxi prekonané a naopak zabraňuje sa nežiaducim javom, ktoré majú vplyv na kvalitu podávaných výkonov. Zároveň sa vykonávajú systematické zmeny v zaradení obsahu sťažností pod podstatu iných správnych deliktov, návrh zákona reaguje na prijatie Civilného sporového poriadku.
Návrh rozlišuje výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti pre súdy a iné orgány verejnej moci a pre súkromné potreby fyzických a právnických osôb, kde ponecháva väčší priestor pre dohodu zadávateľov a osôb, ktoré činnosť vykonávajú, či už v možnosti dohody o časti úhrady v podobe odmeny, alebo dohody o celej výške znalečného alebo tlmočného vrátane hotových výdavkov, odmietnutí vykonať úkon a pod. Novela zákona reaguje aj na podnety zo strany znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vykonávajúcich činnosť na základe ustanovenia súdom, ktorí poukazujú na to, znalečné alebo tlmočné je im uhradené so značným časovým odstupom niekoľkých mesiacov, často až rokov.
Spresňuje sa rozsah subjektov zapisovaných do oddielu na zápis znalcov o osoby vykonávajúce v zahraničí činnosť obdobnú znaleckej činnosti, údaje o vykonávaní praxe nielen v zamestnaneckom pomere, spodrobňujú sa zverejňované údaje o uložených sankciách za posledné tri roky, dopĺňa sa informácia o dočasnom pozastavení výkonu činnosti, rovnako aj informácia o prerušení výkonu činnosti. Zároveň sa upravujú ustanovenia, ktoré zabezpečia aktuálnosť údajov v zoznamoch precíznejším oznamovaním skutočností, ktoré sa do zoznamu zapisujú.
Slovensko môže utrpieť finančné straty
14. 3. 2018
Nedávny verdikt Štokholmskej arbitráže, ktorý rozhodol dlhoročný plynový spor medzi Ruskom a Ukrajinou, môže poškodiť Slovensko. Ak Rusko prestane využívať prepravnú trasu plynu cez Ukrajinu, Slovensko na tom finančne stratí. V diskusnej relácii na Tablet.TV to povedal analytik Energie pre vás Jozef Badida.
„Ešte je otvorené, či Gazprom totálne stopne tok plynu cez Ukrajinu. No ak je spochybňovaná ukrajinská trasa, tak je spochybňovaná aj trasa cez Slovensko,“ povedal Badida. Arbitrážny verdikt nariadil, že Gazprom má ukrajinskej firme Naftogaz zaplatiť vyše 2 miliardy eur. Rusko sa voči verdiktu odvolalo a hrozí zastavením dodávok plynu na Ukrajinu. Aj pre spomínaný dlhoročný spor je Slovensko pre Ukrajinu od roku 2015 významný dodávateľ plynu cez spätný tok z Budiniec. „Dodávame sprostredkovane ruský plyn, no za výhodnejšiu cenu ako Ukrajine dávalo Rusko. Aj pre tranzitnú spoločnosť Eustream je to z obchodného hľadiska výhodné, pretože reverzný tok plynu zabezpečuje pätinu až štvrtinu jeho prepravy,“ upozornil Badida. Moskovskí komentátori si myslia, že spor hrá ruskému koncernu do kariet. Keďže sa zvyšujú obavy EÚ, že sa môže prerušiť tranzit plynu do Európy cez Ukrajinu, spor by mohol podporiť argumenty pre výstavbu plynovodu Severný prúd 2 (Nord Stream 2). Tento projekt však vzbudzuje obavy nových členov EÚ, najmä Poľska, pretože obchádza strednú Európu. „Pre západnú Európu nepredstavuje Gazprom žiadne riziko, v strednej a východnej Európe však kontroluje trh,“ vysvetlil Badida, podľa ktorého je preto potrebná podpora trhového prostredia a budovanie prepojení, ktoré by mohli do regiónu prepraviť plyn aj z iných krajín ako z Ruska. „Nord Stream 2 oslabuje tranzitnú pozíciu Slovenska, čím môžeme prísť aj o vyšší príjem z tranzitných poplatkov, no nič nie je čiernobiele. Objavujú sa nové príležitosti. Ide o plynárenskú trasu zo západu cez Slovensko smerom na juh do Rakúska, ktorou sa už v súčasnosti prepravujú významné objemy plynu. Pri vlaňajšej aukcii bol jediným záujemcom o využitie voľnej kapacity na tejto trase Gazprom. Slovensko sa tak môže stať na rozdiel od minulosti významnou tranzitnou krajinou zo západu na juh a východ,“ dodal Badida.
Najslabšou stránkou našej ekonomiky je vzdelávanie
14. 3. 2018
Najslabšou stránkou slovenskej ekonomiky je vzdelávanie. Vyplýva to z výsledkov štúdie KPMG UK The Growth Promise Indicators (GPI) 2018, ktorá v 181 krajinách sleduje vyhliadky ekonomickej výkonnosti. V nej sa Slovensko umiestnilo na 58. mieste, spomedzi krajín V4 skončilo posledné.
Podpriemerné skóre. Slovensko v tomto smere dosiahlo podľa štúdie najnižšie, výrazne podpriemerné skóre. Z možných 10 bodov dosiahlo 3,66 bodu. Všetky ostatné krajiny V4 skórovali v tomto pilieri na úrovni 6,6 bodu a viac. "Nie je tajomstvom, že absolventi slovenských škôl neprichádzajú na trh práce dostatočne pripravení a v takých oblastiach, ako by si zamestnávatelia želali," skonštatoval Ľuboš Vančo, predseda Rady partnerov, KPMG na Slovensku. Problém však podľa neho nevyrieši len vláda, viac angažovať by sa mali aj samotné firmy. Priemerný výsledok Slovensko podľa výsledkov štúdie dosiahlo aj v pilieri infraštruktúra a sila verejných inštitúcií. Naopak, za najsilnejšiu stránku považujú autori štúdie otvorenosť ekonomiky. V nej Slovensko dosiahlo skóre 8,62 bodu z 10 možných. Tento pilier berie pritom do úvahy ukazovatele ako priame zahraničné investície a celkový obchod krajiny. Štúdia GPI pokrýva 181 krajín a od roku 1997 sleduje ich výkonnosť pomocou rôznych hnacích síl produktivity na základe relevantných akademických štúdií a výsledkov biznis prieskumov. Indikátory sú rozdelené do piatich pilierov, aby sa zachytil vývoj potenciálu v hlavných oblastiach, ktoré ovplyvňujú produktivitu krajiny. Ide o makroekonomickú stabilitu, otvorenosť ekonomiky, kvalitu infraštruktúry, ľudský kapitál a silu verejných inštitúcií. V prvej päťke konečného hodnotenia sa umiestnili Holandsko, Švajčiarsko, Luxembursko, HongKong a Nórsko. V prvej desiatke je až osem európskych krajín. Zo susedných krajín sa najvyššie umiestnilo Rakúsko, na 19. priečke. Českej republike patrí 27. pozícia, Poľsko sa umiestnilo na 37. mieste a Maďarsko na 43. pozícii.