Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Sedem osmín každej klebety je logickými argumentami nevyvrátiteľných.

Žiadna klebeta nie je natoľko malá, aby nedokázala zničiť veľkú lásku.

Ak ste sa stali predmetom klebety, nemôžete jednoducho vystúpiť z hry.

Malé peniaze sa zarábajú rukami, veľké hlavou.

Keď veci dospejú od desiatich k piatim, cyklus sa začne opakovať.

Ak necháme veciam voľný priebeh, dočkáme sa iba trapasu.