Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.

Kto chce niečo mať, musí o to dbať.

Kto veľa pýta, málo dostane.

Prvou povinnosťou každého je zachrániť si život. Až potom príde na rad takzvaná česť. (M. Puzo)

3. V krásny slnečný deň je ťažké uveriť, že práve vás stihne nešťastie – ale už sa to na vás valí.

2. Nič nejde tak ľahko, ako si človek predstavuje.

7. Pravdepodobnosť, že sa niečo stane, je tým vyššia, čím väčšia škoda tým vznikne.