V záplave dát v informačnej spoločnosti prežijú iba tí s intuíciou.

Ak sa vám zdá informácia nepravdivou, tak je nepravdivá.

Ak jedno chýbajúce písmeno urobí celú správu nečitateľnou, tak sa to písmeno určite stratí.

Čokoľvek sa udeje, stane sa to naraz a bez predchádzajúcej výstrahy.

Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude horšie.

Život je jeden veľký vtip, ibaže málo kto mu rozumie.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Kto pri ceste strojom času do budúcnosti vystúpi počas jazdy, do cieľa dorazí ako vykopávka.

História sa opakuje. To je jediná zlá vec na histórii.

Pekné chvíle trvajú krátko, zlé večne.