Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Keď si konečne nájdete svoje miesto pod slnkom, je osem večer.

Môžete niekomu sľúbiť zajtrajšok, ale nemôžete mu kúpiť včerajšok.

História sa opakuje. To je jediná zlá vec na histórii.

Čo tento svet najviac potrebuje, je epidémia.

V tomto svete neprežije najsilnejší, ani najinteligentnejší, ale ten, kto sa dokáže najlepšie prispôsobiť,

Škrípajúce koleso nie vždy namažú. Niekedy ho jednoducho vymenia.