Murphy radí
Sláva a peniaze...
Kto nepozná prístav, do ktorého sa chce plaviť, tomu nie je žiadny vietor priaznivý. (Seneca)
Neexistuje nič, čo by malo iba príjemné stránky. (Quintus Horatius Flaccus)
Úspech má dvojakú podobu. Veľmi zriedkavo sa stáva, že prichádza za človekom, ktorý dokáže niečo, čo nik iný nespraví. Táto osoba je génius. Avšak priemerný človek, ktorý sa dopracuje k tomu, čo nazývame úspechom, geniálny nie je. Ide o jedinca s priemernými schopnosťami, ktorými disponujú aj iní. On však tieto priemerné schopnosti nadpriemerne rozvinul. (Roosewelt)
(Myšlienky bez cla)
Nevytesané pravdy - I. večer
Najvýhodnejšia príležitosť prichádza vždy v najnevhodnejšej chvíli.
Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.
Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Deti naše poklady
Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
(Zrnká úsmevu)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)