Murphy radí
Ja nič, to Murphy
Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude ešte horšie.
Aj keď pochopíte princíp, ktorý hýbe vesmírom, ženská logika pre vás navždy zostane tajomstvom.
To, že viete, na koho zvalíte vinu, problém nevyrieši, ale človeku to náramne pomôže.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Mnohí si trúfajú na viac, ako v skutočnosti dokážu.
Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.
Priateľ vám najlepšie pomôže s tým, čo vôbec nepotrebujete.
(Murphyho zákony v bájkach)
Manželstvo a rodina
Varovanie: Nepožiadaj manželku blížneho svojho! Mohla by u teba zostať.
Ak dnes hovorí muž žene vulgárnosti, je to sexuálne obťažovanie a stojí ho to pár sto tisíc. Ak hovorí žena vulgárnosti mužovi, tak je to iba za stovku za minútu.
Ak presvedčíte svoju ženu, že láska je vlastne len vecou chémie, musíte počítať s tým, že s vami bude nakladať ako s toxickým odpadom.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Deti naše poklady
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)
(Zrnká úsmevu)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
(Zrnká úsmevu)