Kto vraví pravdu za každých okolností, má istotu, že nezomrie na chorobu.

Cesta k úplnej pravde vedie cez nekonečné množstvo približných právd.

Všeobecné pravdy nikdy neplatia všeobecne.

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Po určitom čase je každý na takom mieste, na ktoré nemá schopnosti. Na vedúce miesta sa väčšinou dostanú tí, ktorí sú na riadenie najmenej vhodní.

Dokonalý vedúci vie, čo si počať aj s dokonalým nedostatkom údajov.

Absolútna prispôsobivosť v sebe obsahuje prísľub neschopnosti.

Veci majú len takú hodnotu, akú im človek prepožičia. (Moliére)

Keď si ostatní myslia, že človek je už na konci, až potom musí správne začať pracovať. (Konrad Adenauer)

Najnepochopiteľnejšou vecou na svete je daň z príjmov. (Albert Einstein)