Murphy radí
Nevytesané pravdy - I. večer
Existenia života na tejto planéte je podmienená dostatočným výskytom dvoch základných vecí: vodíka a ľudskej hlúposti.
Pravdepodobnosť, že sa niečo stane, je nepriamoúmerná tomu, nakoľko je žiaduce, aby sa tak stalo.
Ak sa zdá, že sa nám začína dariť, určite sme niečo prehliadli.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Nebo je v nebi
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
(Zrnká úsmevu)
Murphy a byrokrati
Neexistuje byrokrat, ktorý by vyvinul nejaké úsilie, aby dokázal, že sa mýli.
Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.
Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Hlúposti sa medze nekladú
Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.
Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.
Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.
(Murphyho zákony v bájkach)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.
Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.
Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.
(Murphyho zákony v bájkach)