Slovensko odmietlo 105 miliónov od USA, rezort ukončil rokovania
13. 3. 2019
Slovenské ministerstvo obrany ukončilo rokovania s USA o možnej 105-miliónovej investícii do slovenských vojenských letísk. Informovala o tom RTVS. Stalo sa to po tom, ako šéf koaličnej SNS Andrej Danko v TA3 uviedol, že národniari v prípade prijatí peňazí od Američanov odídu z koalície.
“Ponuka Spojených štátov amerických zasahuje do majetkových práv a suverenity Slovenskej republiky,” uviedlo ministerstvo obrany. Slovenská národná strana odíde z vlády, ak bude prijatá finančná ponuka USA na rekonštrukciu vojenských letísk na Slovensku, vyhlásil cez víkend v diskusnej relácii televízie TA3 V politike predseda NR SR a líder SNS Andrej Danko. Avizoval, že ak budú rokovania o ponuke pokračovať, budú národniari iniciovať uznesenie NR SR. To má viesť k zastaveniu rokovaní rovnako ako v prípade globálneho paktu o migrácii. Postoj strany je podľa jeho slov principiálny. “Slovensko má dosť svojich peňazí, nikdy žiadne iné vojská okrem cvičení na území SR byť nemôžu,” zdôraznil Danko, podľa ktorého si musí Slovensko platiť obranyschopnosť z vlastných zdrojov. Zároveň uviedol, že nikto nespochybňuje prozápadnú orientáciu Slovenska. Most-Híd v reakcii uviedol, že nerozumie radikálnemu obratu postoja strany SNS k financovaniu ozbrojených síl. Stanovisko poskytla hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár. Spojenecké investície do infraštruktúry ozbrojených síl by podľa strany mali byť vo všeobecnosti vnímané pozitívne. “Predstavitelia SNS vrátane ministra obrany v diskusiách o nevyhovujúcom stave našej armády doteraz argumentovali tým, že ozbrojené sily sú podfinancované. Preto nerozumieme radikálnemu obratu stanoviska SNS, ktorým naznačuje, že finančných prostriedkov je zrazu dosť,” uvádza sa v stanovisku. Výsledky rokovaní, ktoré s americkou stranou vedie ministerstvo zahraničných vecí, musia byť podľa Mosta-Híd v súlade so záujmami SR a jej právnym poriadkom.
(Zdroj: hlavnydennik.sk)
Prišlo k nám rekordne veľa britských firiem
13. 3. 2019
Firma z Bristolu Freestyleextreme Trading prepustila všetkých svojich zamestnancov, rozlúčila sa s Veľkou Britániou a zamierila si to rovno na Slovensko. „Máme podpísanú nájomnú zmluvu a hľadáme nových zamestnancov, je mi ľúto, že sme sa museli rozlúčiť s ľuďmi, ktorých poznáme tak dlho,“ napísal pre euronews jej výkonný riaditeľ Shaun Loughlin. Spoločnosť, ktorá vyrába pomôcky pre nadšencov adrenalínových športov, nie je jediná. Do kontinentálnej Európy sa chce po brexite presťahovať až tretina britských firiem.
Vyťaží z toho aj Slovensko. Už teraz u nás podniká najviac britských firiem v slovenskej histórii, ukazuje najnovšia analýza spoločnosti Bisnode. Tá vypočítala, že k marcu tohto roka pôsobilo na Slovensku zhruba 1 470 britských firiem. Na porovnanie: v roku 2015 ich u nás bolo 990.
Cestujúci vlakom si priplatia
11. 3. 2019
Iba minulý týždeň štátna Železničná spoločnosť Slovensko ohlásila, že po rokoch dosiahla vyrovnané hospodárenie. Dva dni predtým, už bez oficiálneho vyhlásenia, zvyšovala ceny lístkov na IC vlaky.
Cestujúci si na kľúčovej trati medzi Bratislavou a Košicami od 3. marca priplatia o päť percent. Zdražovanie sa dotklo všetkých druhov lístkov. Ich cena sa totiž odvíja od vyťaženosti danej linky. Napríklad na vlak, ktorý ide z Bratislavy do Kysaku vo štvrtok popoludní, stálo cestovné 18 eur.
Zisk Národnej banky presiahol stosedemdesiat miliónov eur
8. 3. 2019
Zisk banka použije na zníženie strát z minulých rokov. Národná banka Slovenska (NBS) dosiahla v minulom roku zisk 172,3 miliónov eur. Ako ďalej banka informovala, v medziročnom porovnaní je to nárast o 34,9 percenta. V roku 2017 totiž evidovala centrálna banka zisk na úrovni 127,7 milióna eur.
Minuloročný zisk banka použije na zníženie strát z minulých rokov. Hlavným zdrojom zisku NBS v roku 2018 boli úrokové výnosy z dlhopisov vo výške 152,4 milióna eur pri medziročnom náraste o 31,5 percenta. Z toho úrokový výnos z cenných papierov držaných na účely menovej politiky vzrástol o 18,1 percenta na 93,7 milióna eur a úrokový výnos z cenných papierov v investičnom portfóliu NBS stúpol o 60,5 percenta na 58,7 milióna eur. Za rok 2018 NBS odviedla do slovenského štátneho rozpočtu zrážkovú daň 28,88 milióna eur, pričom za rok 2017 to bolo 28,46 milióna eur, a to z príjmov z dlhopisov emitovaných na území Slovenska. Čistý výnos NBS z prerozdelenia menového príjmu eurosystému za rok 2018 vzrástol o 22,6 percenta na 96,8 milióna eur. NBS vykázala vo výsledkoch za rok 2018 podiel z predbežného prerozdelenia zisku Európskej centrálnej banky za rok 2018 vo výške 13,07 milióna eur pri náraste o 20,6 percenta a prijatý podiel na čistom zisku Európskej centrálnej banky za rok 2017 vo výške 3,15 milióna eur pri náraste o 26,5 percenta. Ku koncu vlaňajška bola vytvorená všeobecná rezerva na finančné riziká vo výške 660 miliónov eur, pričom ku koncu roka 2017 to bol suma 630 miliónov eur. Rezerva je tvorená za účelom krytia kurzových, úrokových, kreditných rizík a rizík súvisiacich so zmenami ceny zlata. Rezerva je každoročne prehodnocovaná a o jej výške rozhoduje banková rada NBS. Čisté náklady na tlač eurových bankoviek a razbu mincí boli 6,23 milióna eur, pričom v roku 2017 to bolo 2,98 milióna eur. Banka vyrobila 84,5 milióna bankoviek v nominálnej hodnote 50 eur a päť eur, razila 40,7 milióna obehových mincí určených pre peňažný obeh, razila obehové mince s ročníkom razby 2018 v počte 17,3 tisíc kusov súborov mincí a razila šesť druhov zberateľských mincí v počte 51,2 tisíc kusov.
Čisté náklady na zabezpečenie prevádzky a správy banky v roku 2018 boli čerpané v objeme 65,64 milióna eur pri medziročnom náraste o 0,5 percenta. V roku 2018 mzdové a sociálne náklady predstavovali 47,5 milióna eur, náklady na prevádzku budov a zariadení boli 22,2 milióna eur, odpisy dlhodobého majetku predstavovali sumu niečo cez devaäť miliónov eur a prevádzkové výnosy 13,1 milióna eur, z toho príspevky a poplatky dohliadaných subjektov finančného trhu boli vo výške 9,55 milióna eur. V roku 2018 bol priemerný prepočítaný počet zamestnancov na úrovni 1 097, v roku 2017 to bolo 1 094.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Slovenská ekonomika pocíti ekologickú stratégiu z dielne EÚ
7. 3. 2019
Cieľom je dosiahnuť nízkouhlíkovú ekonomiku do roku 2050. O dlhodobej strategickej vízii Európskej únie (EÚ) s názvom Čistá planéta pre všetkých sa diskutuje na všetkých formátoch ministerských zasadnutí v Rade EÚ a bola aj témou utorňajších rokovaní ministrov životného prostredia v Bruseli. Uviedol to štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Norbert Kurilla.
O vízii Čistá planéta pre všetkých budú na marcovom samite EÚ (21. - 22. 3.) rokovať aj hlavy vlád a štátov. Cieľom je dosiahnuť nízkouhlíkovú ekonomiku do roku 2050, pričom európske hospodárstvo má byť nielen klimaticky neutrálne, ale aj prosperujúce, moderné a konkurencieschopné. Kurilla potvrdil, že diskusie v Rade ministrov sa týkali aj ambicióznych vízií o bezuhlíkovej budúcnosti, ktorá je potrebná pre Slovensko, pre Európu a pre celý svet, lebo "máme iba jednu planétu". Podľa jeho slov je táto vízia "prierezová", lebo sa ňou zaoberajú všetky formáty ministerských zasadnutí, a je logické, že Rada EÚ pre životné prostredie má zrejme najambicióznejšiu víziu. Zároveň pripomenul špecifické postavenie Slovenska, ktoré sa pri dosahovaní týchto cieľov spolieha na jadrovú energetiku, ktorá nevytvára žiadne skleníkové emisie. "Takisto je pre Slovensko špecifický vysoký podiel energeticky intenzívnych odvetví. Na Slovensku je spotreba týchto odvetví až o 80 percent vyššia, ako je priemer EÚ," opísal situáciu. V praxi to znamená, že dôsledky dekarbonizácie budú pre SR citeľnejšie, aj preto treba v ďalších diskusiách, ktoré budú nasledovať aj na samite EÚ, klásť dôraz na to, aby sa v záujme zachovania konkurencieschopnosti našli vhodné ochranné opatrenia. Také, ktoré pomôžu ochrániť priemyselné zázemie, ktoré má Slovensko, a súčasne ponúknu dostatok stimulov a motivácií, aby sa investovalo do nízkouhlíkových riešení a čistých a udržateľných technológií. Kurilla zdôraznil, že pravidlá na znižovanie emisií musia byť globálne, aby boli účinné, čo EÚ presadzuje cez parížsku klimatickú dohodu. "Mňa teší, že ministri v utorok podporili túto víziu za predpokladu, že bude treba zohľadniť osobitné národné špecifiká," uviedol Kurilla a zopakoval, že na úrovni Slovenska ide o jadrovú energiu a podiel ťažkého priemyslu na tvorbe HDP. Spresnil, že proces dekarbonizácie je "nezastaviteľný", avšak netreba sa unáhliť pri hľadaní riešenia, lebo ide o víziu na ďalších 30 rokov. Podľa jeho slov Slovensko nezaostáva v "domácich úlohách", dôkazom čoho je aj minulotýždňové prijatie environmentálnej stratégie, ktorá hovorí o cieľoch do roku 2030 a týka sa aj ochrany ovzdušia a klimatických zmien. Jedným z jej cieľov je útlm spaľovania uhlia od roku 2023, čo povedie k zníženiu emisií. "Pracujeme tiež na domácej nízkouhlíkovej stratégii, ktorú by sme chceli dokončiť približne o jeden rok," dodal Kurilla. Upozornil na spoločnú štúdiu vypracovanú s partnermi so Svetovej banky, ktorá hovorí o nákladovo efektívnych možnostiach, ako znižovať emisie na Slovensku, čiže o tom, v ktorých sektoroch možno dosiahnuť najvyššie zníženie emisií za najmenej peňazí. "Výsledkom štúdie bude pripravenie údernej domácej stratégie, ktorá bude zárukou nízkouhlíkovej budúcnosti Slovenska," vysvetlil Kurilla.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)