Klient požiada advokáta, aby mu pomohol vymôcť pochybnú pohľadávku. Dohodli sa, že honorárom bude päťdesiat percent z vymáhanej sumy. O týždeň advokát telefonuje klientovi: „Vážený pane! S nadľudskou námahou sa mi podarilo vymôcť polovicu. Žiaľ, vaša polovica je stratená.“

Neschopný advokát môže zdržať prípad aj šesť rokov. Schopný aj dlhšie.

Známy advokát prehrá spor a jeho klient, práve odsúdený za lúpež, sa k nemu otočí a pýta sa: „A čo teraz?“ „Nič zvláštne. Ty pôjdeš teraz na päť rokov do väzenia, a ja pôjdem na obed.“

Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.

Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.

Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.

Kto bol prvým podnikateľom? Boh, pretože tiež začínal z ničoho a napriek tomu, že je vševedúci, nevedel, do čoho ide a čo sa z toho vyvrbí. Námietka z daňového úradu: To nie je pravda, pretože: 1. Podnikanie je opakovaná činnosť s cieľom vytvoriť zisk. Nebolo dokázané, že by sa stvorenie opakovalo. Nie je dokázané, že by ku stvoreniu sveta došlo s cieľom vytvorenia zisku. 2. Dodnes sa nenašlo príslušné daňové priznanie. Najstaršie daňové priznanie podal akýsi Judáš Iškariotsky, kde priznal príjem 30 strieborných. Daň nezaplatil, lebo náklady prevýšili výnosy. Námietka voči námietke (Únia tiež podnikateľov): Ako vždy, daňový úrad nevie, o čom je reč. Akt stvorenia sa predsa pravidelne opakuje.

Daňový úrad je dielom božím alebo satanovým? Ako sa to vezme. Pre toho, kto dane platí, to je trest boží. Toho, kto ich neplatí, čakajú muky pekelné.

Načo bolo sedem úrodných a sedem neúrodných rokov? Bola to názorná ukážka fungovania trhovej ekonomiky.