Ľudia uveria čomukoľvek, čo sa povie šeptom.

Poznať históriu ľudstva a predsa ním nepohŕdať je syzifovská robota.

Človek sa narodí nahý, mokrý a hladný. A potom sa veci začnú zhoršovať.

To, že s pravdou najďalej zájdeš, ešte nezaručuje, že vás po ceste nepredbehne rad klamárov.

Klamstvo poznáme malé, veľké a štatistiku.

Čím viac toho ľuďom natárate, tým menej si budú pamätať.

Nič nie je také ľahké, ako sa to na prvý pohľad zdá. Všetko trvá vždy kratšie, ako sa pôvodne predpokladalo.

Každý vidí svet vlastnými očami. Štatistiky ukazujú, že väčšina národa je krátkozraká.

Kto sa hrá na žabu, musí dokázať skákať až do konca.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!