Slovensko dováža čoraz viac potravín
21. 11. 2022
Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v januári až auguste 2022 bol v objeme 4,36 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2021 bol dovoz výrobkov o 25,7 percenta vyšší.
Saldo zahraničného obchodu Slovenska s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v januári až auguste 2022 pasívne, a to v hodnote –1,286 miliardy eur. Medziročne sa zvýšilo o osem percent. Uviedol to Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Záporné saldo vývozu a dovozu sa podľa neho v medziročnom porovnaní zvýšilo u živočíšnych výrobkov o 57,7 percenta a u tukov a olejov o 252,6 percenta. Medziročné zníženie záporného salda sa zaznamenalo u potravín, nápojov a tabaku o 4,9 percenta. Pri rastlinných výrobkoch bolo v roku 2021 pasívne saldo v objeme -97,3 milióna eur, v roku 2022 bolo saldo v tomto odvetví aktívne v hodnote 49,9 milióna eur.
Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v januári až auguste 2022 bol v objeme 4,36 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2021 bol dovoz agropotravinárskych výrobkov o 25,7 percenta vyšší. V roku 2022 sa nezaznamenalo zníženie dovozu ani v jednom sledovanom odvetví.
Medziročne bol dovoz vyšší pri živočíšnych výrobkoch o 47,2 percenta, pri rastlinných výrobkoch o 20,7 percenta, v odvetví tukov a olejov o 85,6 percenta a v odvetví potravín, nápojov a tabaku bol dovoz oproti roku 2021 vyšší o 14,4 percenta.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Zmena veku odchodu do dôchodku
21. 4. 2021
Od 1. januára 2021 sa zmenil dôchodkový vek poistencov (žien aj mužov) narodených v rokoch 1957 až 1965, ktorým sa neodpočítalo šesť mesiacov v porovnaní s dôchodkovým vekom bezdetného poistenca.
Dôchodkový vek sa upravil tak, aby každý poistenec, ktorý vychoval deti, mal znížený dôchodkový vek o šesť mesiacov za každé vychované dieťa v porovnaní s dôchodkovým vekom bezdetného poistenca, ktorý sa narodil v tom istom kalendárnom roku. Súčasne sa určil aj
– spôsob kompenzácie dôchodkových nárokov poistencov, ktorí do dôchodku už odišli a na účely určenia dôchodkového veku im nebola zohľadnená výchova dieťaťa,
– spôsob kompenzácie poistencov, ktorí dôchodkový vek ešte nedovŕšili, ale podľa novely zákona je ich dôchodkový vek nižší a dovŕšili by ho pred 1. januárom 2021.
Kompenzácia bude mať formu jednorazového doplatku k starobnému dôchodku alebo formu percentuálneho zvýšenia starobného dôchodku. Formou percentuálnej kompenzácie sa zvýšia aj dôchodky poistencov, ktorým bol do 31. decembra 2020 priznaný predčasný starobný dôchodok a ich dôchodkový vek sa znížil. O nároku na zvýšenie dôchodku Sociálna poisťovňa rozhodne zároveň s priznaním starobného a predčasného starobného dôchodku, ak bude rozhodovať po 31. decembri 2020 alebo do 31. decembra 2022, ak rozhodla o priznaní dôchodku pred 1. januárom 2021.
K
Dopyt po IT odborníkoch je rekordný
16. 4. 2021
Portál Profesia eviduje rekordný počet IT ponúk. Informovala o tom hovorkyňa portálu Nikola Richterová. Zvýšený dopyt po slovenských IT špecialistoch cítiť aj zo zahraničia.
Portál vyzdvihol, že koronakríza spôsobila v 2. kvartáli vlaňajška prepad počtu pracovných ponúk aj v oblasti IT. To je však už minulosťou.
"Zamestnávatelia uverejnili za marec tohto roka 3513 pracovných inzerátov. Prvýkrát sa stalo, že počet ponúk v informačných technológiách presiahol hranicu 3000," vyčíslila hovorkyňa.
Celkovo za 1. kvartál zamestnávatelia v IT oblasti zverejnili vyše 9-tisíc ponúk, čo sa za 24-ročnú históriu portálu ešte nestalo.
Za prvé tri mesiace tohto roka boli najžiadanejší programátori, pričom najväčší dopyt bol po špecialistoch na programovacie jazyky Java, JavaScript, C#, C++ či Python. Žiadaní boli aj softvéroví inžinieri, IT konzultanti, IT analytici, špecialisti IT podpory, IT testeri, správcovia informačného systému, systémoví administrátori, IT architekti a databázoví analytici.
V
Spresnenie povinnosti zamestnávateľa
14. 4. 2021
Povinnosti zamestnávateľa sa spresnili v prípade, pokiaľ ide o zvýšené náklady zamestnanca, keď musí zamestnancovi uhrádzať za podmienok podľa § 145 ods. 2 Zákonníka práce preukázateľné zvýšené výdavky s používaním vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce (napr. náklady na elektrinu, na nadštandardné pripojenie na internet potrebné na výkon práce).
Určenie nákladov sa robí v každom prípade osobitne. O použití vlastných prostriedkov musí existovať dohoda so zamestnancom (§ 145 ods. 2 ZZ), pričom bez dohody zamestnancovi nepatrí ani náhrada nákladov ako ani náhrada škody na vlastných veciach, ktoré použil na výkon práce bez súhlasu zamestnávateľa. Predmetom dohody (resp. rozsah môže vyplývať aj z vnútorného predpisu) je aj otázka úhrady nákladov, spôsobu ich preukazovania. Povinnosť preukázať zvýšené náklady má zamestnanec. Ustanovilo sa tiež právo tohto zamestnanca na prístup k prehlbovaniu kvalifikácie, t. j. aby mal rovnako ako zamestnanci na pracoviskách zamestnávateľa, možnosť zúčastniť sa školení (fyzických alebo „digitálnych“ avšak aj s ohľadom na možnosť začlenenia aj do fyzického kolektívu zamestnancov, nielen do toho virtuálneho tam, kde je to možné).
Ustanovila sa aj forma práva na odpojenie sa zamestnanca, ktoré je konštruované ako právo zamestnanca nevykonávať prácu mimo pracovného času (ak nejde o prácu nadčas, pracovnú pohotovosť) v čase prekážok v práci, dovolenky a zákaz hodnotiť toto nevykonávanie práce zo strany zamestnávateľa ako porušenie pracovnej disciplíny. Dôležitý aspekt pri domáckej práci a telepráci, a to zásadu zákazu znevýhodnenia (t. j. diskriminácie tohto zamestnanca) v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, resp. zásadu zákazu zvýhodnenia (t. j. diskriminácie zamestnancov na pracoviskách zamestnávateľa) sa zachoval.
K
Miesto výkonu práce ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy
14. 4. 2021
Čo sa týka miesta výkonu práce, tak musí byť naďalej predmetom dohody aj pri domáckej práci a telepráci.
V prípade domáckej práce a telepráce musí byť urobené aj rozhodnutie o organizácii pracovného času. Buď ho organizuje zamestnávateľ spôsobmi podľa § 86 alebo § 87 Zákonníka práce, a to ako fixný pracovný čas alebo pružný pracovný čas alebo jeho rozvrhovanie vzhľadom na povahu práce a očakávania zamestnávateľa (zamestnanec má odovzdať do určitého času výsledok a je jedno v akom časovom úseku prácu vykoná) sa môže ponechať výlučne na zamestnancovi. Ak zamestnávateľ postupuje podľa § 86 resp. § 87 resp. aj § 88 Zákonníka práce, nie je možné aplikovať výnimky ustanovené v § 52 ods. 7 Zákonníka práce, pretože zamestnávateľ určuje časové rámce výkonu práce. Ak zamestnávateľ súhlasí so „samorozvrhovaním“ pracovného času zamestnancom, nemôže mu do tohto procesu nijako vstupovať (určovaním časového rozsahu v rámci dňa, určovaním pracovných dní v týždni, apod.). V nadväznosti na tento postup potom môžu byť aplikované aj výnimky z jednotlivých ustanovení, pretože zamestnanec si sám slobodne určí svoje pracovné dni, prestávku v práci, dobu odpočinku, vyšetrenie a ošetrenie atď. Znakom domáckej práce a telepráce nie je „samorozvrhovanie“ pracovného času zamestnancom, ale strany sa na ňom môžu dohodnúť. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť resp. poskytnúť zamestnancovi pracovné prostriedky na výkon domáckej práce resp. telepráce. Ak však túto svoju povinnosť nevie splniť, môže sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť o používaní vlastného prostriedku zamestnanca na tieto účely. Z hľadiska zabezpečenia ochrany osobných údajov a ďalších informácií je ale potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ sa touto dohodou nezbavuje svojej povinnosti v oblasti bezpečnosti v zmysle osobitných predpisov v oblasti ochrany osobných údajov, a túto zodpovednosť nemôže preniesť ani na zamestnanca.
K