Slovenské elektrárne a francúzska spoločnosť sa dohodli na dodávkach jadrového paliva
25. 7. 2024
Slovenské elektrárne (SE) a francúzska spoločnosť Framatome sa dohodli na dodávkach jadrového paliva pre elektrárne Bohunice a Mochovce. Prvé dodávky sa očakávajú v roku 2027. Informovali o tom SE na svojej internetovej stránke. Podpis zmluvy nadväzuje na memorandum o porozumení, ktoré spoločnosti podpísali v máji 2023 a ktoré vytvorilo základ pre ďalší rozvoj dlhodobých vzťahov v oblasti jadrovej energetiky. Cieľom je diverzifikácia dodávok jadrového paliva pre elektrárne typu VVER 440 na Slovensku.
Základom je osvedčené, spoľahlivé a účinné palivo, používané v európskych reaktoroch VVER, zdôraznili elektrárne. „Zabezpečenie zmluvy s jedným z popredných svetových dodávateľov jadrového paliva pre naše elektrárne je dôležitým krokom k posilneniu energetickej bezpečnosti Slovenska. Jadrové elektrárne sú dôležitým pilierom v energetickom mixe našej krajiny, pre ich stabilnú prevádzku preto považujem za kľúčové zabezpečiť diverzifikáciu dodávok jadrového paliva," zhodnotil predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SE Branislav Strýček. „Táto zmluva predstavuje nový míľnik dlhoročnej a plodnej spolupráce medzi spoločnosťami Framatome a Slovenské elektrárne. Sme radi, že môžeme prispieť k diverzifikácii paliva na Slovensku a k bezpečnej, spoľahlivej a nepretržitej prevádzke jadrových elektrární Bohunice a Mochovce," doplnil výkonný viceprezident divízie palív francúzskej spoločnosti Lionel Gaiffe.
Spoločnosť Framatome navrhuje, servisuje a inštaluje komponenty, palivo a systémy kontroly riadenia pre jadrové elektrárne. Má vyše 18.000 zamestnancov a s viac ako 100 ľuďmi pôsobí aj na Slovensku, kde dodala systém kontroly riadenia pre nové jadrové bloky v Mochovciach 3 a 4.Slovenské elektrárne vyrábajú viac ako 70 % všetkej elektrickej energie na Slovensku. Vďaka piatim jadrovým blokom a 31 vodným elektrárňam a po odstavení uhoľných zariadení vyrába 100 % elektriny bez priamych emisií CO2.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
V treťom štvrťroku zbankrotovalo najviac Slovákov
5. 10. 2018
Od začiatku tohto roka do konca septembra zbankrotovalo 10.248 obyvateľov Slovenska. V septembri 2018 bolo na Slovensku vyhlásených 1272 osobných bankrotov a v treťom štvrťroku tohto roku ich počet dosiahol až 3902. Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau (CRIF SK), ktorá spravuje úverové registre bankových a nebankových inštitúcií, v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom s 3442 osobnými bankrotmi je to o 13,36 percenta viac.
V medziročnom porovnaní v treťom štvrťroku 2018 zbankrotovalo až o 100,93 percenta viac dlžníkov než v rovnakom období minulého roka, keď súdy rozhodli o oddlžení 1942 občanov. Podľa hlavnej analytičky spoločnosti Jany Markovej v treťom štvrťroku 2018 zbankrotovalo najviac obyvateľov Slovenska. Od začiatku tohto roka do konca septembra zbankrotovalo 10.248 obyvateľov Slovenska. Od roku 2006, keď začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca septembra 2018 zbankrotovalo už 18.405 dlžníkov. V septembri 2018 bolo najviac osobných bankrotov, 326, vyhlásených v Banskobystrickom kraji, naopak najmenej ich bolo na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov tohto roku v Prešovskom kraji, a to 98. Z celkového počtu osobných bankrotov v septembri 2018 pripadalo na mužov 768 (60,38 %) a na ženy 504 (39,62 %) osobných bankrotov. Aj v septembri sa potvrdilo, že viac bankrotujú muži ako ženy. Z hľadiska veku z analýz v predchádzajúcich mesiacoch vyplýva, že najviac bankrotujú 40-roční dlžníci, v tesnom závese nasledovaní tridsiatnikmi, avšak napr. v auguste 2018 medzi mužmi prevládali tridsiatnici a v septembri 2018 bolo medzi ženami iba o jednu tridsiatničku menej, ako bolo štyridsiatničiek. Najväčšou skupinou dlžníkov s 243 osobnými bankrotmi boli v septembri muži vo veku 40 - 49 rokov a v rovnakej vekovej kategórii aj ženy so 136 osobnými bankrotmi. Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v septembri 2018, malo 5,21 % dlžníkov vysokoškolské vzdelanie, medzi ženami malo vysokoškolské vzdelanie 3,77 % dlžníčok.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Milión eur pre jeden z najmenej rozvinutých okresov
4. 10. 2018
Vláda pod vedením Petra Pellegriniho (Smer-SD) rozdelila počas svojho utorkového výjazdového rokovania v obci Ploské v okrese Košice-okolie milión eur. Ide o prostriedky z rozpočtovej rezervy pre okres Košice-okolie, ktorý patrí medzi najmenej rozvinuté okresy.
"Vláda rozdelila tak, ako to robí vždy, milión eur, aby odľahčila rozpočty jednotlivých obcí z tohto regiónu, aby sa tak mohli venovať zo svojich rozpočtov iným prioritám. Samozrejme, primárne prevažujú rekonštrukcie obecných budov, obecného majetku, rekonštrukcie cestnej infraštruktúry, teda všetko veci, ktoré by mali zvýšiť kvalitu života občanov v tomto regióne," uviedol Pellegrini. Najviac financií, a to po 50.000 eur, má ísť na výstavbu detského ihriska v obci Čaňa, rekonštrukciu miestnych komunikácií v obciach Háj a Perín-Chym a rekonštrukciu obecných bytov v Turni nad Bodvou. Obec Košické Olšany dostane na výstavbu chodníka od križovatky smerom na Rozhanovce 40-tisíc eur. Na dostavbu domu smútku a vybudovanie oddychovej zóny v ústí Zádielskej doliny vláda schválila obci Zádiel 20-tisíc eur a mesto Medzev získalo na vybudovanie priestoru pre aktívne stretávanie generácií na Sídlisku Mladosť 32-tisíc eur.
Zanedbávanie letectva nás oberá o milióny
3. 10. 2018
Minimálne sto miliónov eur ročne má Slovensko stáť ignorovanie dlhodobej stratégie leteckej dopravy. Dlhé roky ju totiž nemáme spracovanú a rezort dopravy podľa Antonína Kazdu, profesora Katedry leteckej dopravy Žilinskej univerzity, tomuto problému nevenuje dostatočnú pozornosť.
Dôsledkom toho na Slovensko nelieta dostatok medzinárodných liniek v porovnaní s inými štátmi a je preto menej zaujímavé pre zahraničných turistov. „Ak by sme únik 3,7 milióna cestujúcich v porovnaní s Českom skúsili vyjadriť finančne a použili hodnoty dvanásť eur za cestujúceho, poplatok za parkovanie pri priemernej štvordňovej ceste deväť eur a útratu na letisku štyri eurá, došlo za minulý rok zo Slovenska k ,úniku‘ približne 118-tisíc eur len za jeden rok,“ tvrdí Kazda. Ministerstvo dopravy sa však bráni. „Každé letisko má svoju špecifickú situáciu a štát nie je vo všetkých majoritným akcionárom. Znamená to, že je to úloha aj pre samosprávy, ako podporiť a rozvíjať leteckú dopravu v regiónoch,“ upozorňuje hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.
Slováci sa rekordne zadlžujú
2. 10. 2018
Rok 2017 bol vo finančnom meradle výnimočným rokom. Napriek rastúcemu politickému napätiu to bol vhodný rok pre investorov a sporiteľov, keď na celom svete vrcholilo ekonomické oživenie a finančným trhom sa darilo, najmä tým akciovým. Výsledkom bol rast finančného majetku domácností v celosvetovom meradle o 7,7 percenta. Dlhy vo svete stúpli o šesť percent.
Opačný trend zaznamenali slovenské domácnosti, ktoré aj minulý rok pokračovali v rekordnom zadlžovaní. V regióne strednej a východnej Európy sa Slováci stali unikátom, keď ich dlhy prevyšujú úspory. Aj tieto závery priniesla 9. štúdia bohatstva národov Allianz Global Wealth Report 2018, ktorá skúmala finančný majetok a dlhy domácnosti v 53 krajinách sveta. "Bolo to výnimočne priaznivé obdobie, no časy, keď mimoriadne expanzívna menová politika zabezpečovala trvalý a stabilný rast na finančných trhoch, sú nadobro preč. Prvé nepriaznivé znaky sú už tu: rastúce úrokové miery, obchodné konflikty a aj čoraz populistickejšia politika spôsobujúca napätie a turbulencie. Prvý mesiac tohto roka už ukázal zlú predtuchu," konštatuje hlavný ekonóm poisťovne Michael Heise. Slabou stránkou slovenských domácností je aj naďalej vysoká úverová zadlženosť. Dopyt po úveroch už od roku 2010 stúpa u Slovákov výraznejšie, ako je priemer v regióne. Minulý rok ich dlhy stúpli o 10,3 percenta, každý Slovák tak v priemere dlžil 6792 eur, kým priemer regiónu je 4564 eur.