Slovenské elektrárne a francúzska spoločnosť sa dohodli na dodávkach jadrového paliva
25. 7. 2024
Slovenské elektrárne (SE) a francúzska spoločnosť Framatome sa dohodli na dodávkach jadrového paliva pre elektrárne Bohunice a Mochovce. Prvé dodávky sa očakávajú v roku 2027. Informovali o tom SE na svojej internetovej stránke. Podpis zmluvy nadväzuje na memorandum o porozumení, ktoré spoločnosti podpísali v máji 2023 a ktoré vytvorilo základ pre ďalší rozvoj dlhodobých vzťahov v oblasti jadrovej energetiky. Cieľom je diverzifikácia dodávok jadrového paliva pre elektrárne typu VVER 440 na Slovensku.
Základom je osvedčené, spoľahlivé a účinné palivo, používané v európskych reaktoroch VVER, zdôraznili elektrárne. „Zabezpečenie zmluvy s jedným z popredných svetových dodávateľov jadrového paliva pre naše elektrárne je dôležitým krokom k posilneniu energetickej bezpečnosti Slovenska. Jadrové elektrárne sú dôležitým pilierom v energetickom mixe našej krajiny, pre ich stabilnú prevádzku preto považujem za kľúčové zabezpečiť diverzifikáciu dodávok jadrového paliva," zhodnotil predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SE Branislav Strýček. „Táto zmluva predstavuje nový míľnik dlhoročnej a plodnej spolupráce medzi spoločnosťami Framatome a Slovenské elektrárne. Sme radi, že môžeme prispieť k diverzifikácii paliva na Slovensku a k bezpečnej, spoľahlivej a nepretržitej prevádzke jadrových elektrární Bohunice a Mochovce," doplnil výkonný viceprezident divízie palív francúzskej spoločnosti Lionel Gaiffe.
Spoločnosť Framatome navrhuje, servisuje a inštaluje komponenty, palivo a systémy kontroly riadenia pre jadrové elektrárne. Má vyše 18.000 zamestnancov a s viac ako 100 ľuďmi pôsobí aj na Slovensku, kde dodala systém kontroly riadenia pre nové jadrové bloky v Mochovciach 3 a 4.Slovenské elektrárne vyrábajú viac ako 70 % všetkej elektrickej energie na Slovensku. Vďaka piatim jadrovým blokom a 31 vodným elektrárňam a po odstavení uhoľných zariadení vyrába 100 % elektriny bez priamych emisií CO2.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Krízu banky zvládli, turizmus kvíli
5. 10. 2020
Dve najväčšie krízy tohto storočia zanechali na jednotlivých segmentoch ekonomiky rôzne stopy. Niektoré sa z tej spred 12 rokov poučili, na iné dopadol koronavírus extrémne tvrdo.
Začiatkom roka sa zavŕšil ďalší ekonomický cyklus. Po vrchole prišiel pád, náraz na dno a dnes sme opäť svedkami pomalého oživovania. Kríza z posledných mesiacov však nebola typická. Nemala ekonomický fundament, odštartovala na trhovisku v čínskom meste Wu-chan, kde sa začal šíriť vírus. Ten sa nakoniec z Číny rozšíril do celého sveta a spôsobil najväčšiu krízu v moderných dejinách. Niektoré sektory zasiahol bezprecedentným spôsobom, iné sa však poučili z veľkej hospodárskej krízy v rokoch 2008 až 2009 a na príchod ťažkých časov sa pripravili. HN porovnali jednotlivé sektory a pozreli sa na to, ako sa vyrovnali s oboma krízami napríklad maloobchodníci či výrobcovia ocele.
Schodok štátneho rozpočtu výrazne vzrástol
2. 10. 2020
Schodok štátneho rozpočtu Slovenska za prvé tri štvrťroky tohto roka medziročne výrazne vzrástol a zvýšil sa aj v samotnom septembri. Vyplýva to z dnešných informácií ministerstva financií, ktoré v lete presadilo výrazné zvýšenie plánovaného deficitu na tento rok aj kvôli negatívnym dopadom pandémie choroby covid-19.
Rozpočtový deficit na konci septembra dosiahol takmer 4,67 miliardy eur. Oproti rovnakému obdobiu vlani, kedy schodok dosiahol 1,84 miliardy eur, je približne dva a pol násobne vyšší. V septembri sa deficit prehĺbil o 678 miliónov eur. Rozpočtové príjmy za obdobie od januára do konca septembra zaostali za rovnakým obdobím vlaňajška o 5,2 percenta, výdavky boli naopak o 18,6 percenta vyššie. Parlament v lete najmä kvôli dopadom koronavírusu zmenou zákona zvýšil plánovaný rozpočtový deficit na tento rok na rekordných 11,95 miliardy eur. Predchádzajúci kabinet premiéra Petra Pellegriniho, ktorý po februárových voľbách vystriedala súčasná vláda Igora Matoviča, naplánoval na tento rok schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe takmer 2,77 miliardy eur. Analytici aj nezávislá rozpočtová rada už vlani pri schvaľovaní pôvodného rozpočtu upozornili, že hospodárenie štátu bude bez dodatočných opatrení horšie.
Korona hýbe korunou a mení biznis u suseda
30. 9. 2020
Epidémia vírusu spôsobila, že mena nášho suseda oslabila od septembra voči euru o 3,5 percenta. Môže to pomôcť vývozcom, no tiež zvýšiť ceny v obchodoch.
Slovenská reklamná agentúra Triad Advertising vstúpila na český trh ešte v roku 2012. Aktuálne čelí následkom slabnúcej koruny, ktorá sa blíži tohtoročným minimám. „V našom prípade platí, že zmena kurzu výrazne hýbe s cenou médií, ktoré pre našich klientov nakupujeme v eurách a následne fakturujeme v českých korunách,“ uviedla finančná manažérka agentúry Katarína Kostolná.
Odpady po novom
28. 9. 2020
Dňa 24. 9. 2020 bola schválený zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu riešenia nevyhnutných problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe.
Novelou zákona sa predovšetkým upravujú ustanovenia týkajúce sa triedeného zberu komunálnych odpadov. Zákonom č. 460/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bola podstatným spôsobom zmenená definícia komunálneho odpadu a v nadväznosti na to aj upravená zodpovednosť obcí a pôvodcov komunálnych odpadov a v konečnom dôsledku výrobcov vyhradených výrobkov prostredníctvom organizácii zodpovednosti výrobcov za komunálny odpad z iných zdrojov, a to od 1. júla 2020. Nakoľko však dotknuté subjekty vyjadrili zásadným spôsobom obavy z nemožnosti plniť túto povinnosť a potrebu špecifikovať určité ustanovenia, novelou zákona sa upravuje zodpovednosť za nakladanie s oddelene vyzbieraným odpadom z obalov a odpadov z neobalových výrobkov z iných zdrojov tak, aby bol zachovaný systém triedeného zberu týchto odpadov pred 1. júlom 2020, teda na pôvodcovi týchto odpadov.
Novela zákona má za cieľ stabilizovať systém nakladania s triedeným zberom komunálnych odpadov – odpadov z obalov a neobalových výrobkov tak, aby bol v súlade s princípom rozšírenej zodpovednosti výrobcov, napr. predísť opakovaniu situácie, ktorá nastala začiatkom roka 2020, kedy okolo 400 obcí z dôvodu vyhýbania sa plneniu zákonných povinností niektorých výrobcov obalov a výrobcov neobalových výrobkov, nemalo uzatvorenú zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly. Ide o niekoľko opatrení, ako je stabilizovanie vzťahov, povinnosť uhradiť náklady za zabezpečenie triedeného zberu a následného zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, posun zverejnenia údajov potrebných na stabilizovanie systému kolektívneho nakladania s odpadom z obalov a odpadom z neobalových výrobkov.
Zákonom č. 460/2019 Z. z. bola zavedená aj povinnosť pre organizácie zodpovednosti výrobcov upraviť svoje cenníky v súlade s tzv. ekomoduláciou, teda tak, aby bol zohľadnený environmentálny dopad výrobku na životné prostredie, keď sa z neho stane odpad. Touto zmenou mali byť v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 zvýhodnení výrobcovia, ktorých výrobky sú z recyklovateľných materiálov, trvanlivejšie či ľahšie opraviteľnejšie. Povinnosť pre organizácie zodpovednosti výrobcov bola pôvodne nastavená k 31. decembru 2020 a podrobnosti k nej mali byť ustanovené vykonávacím právnym predpisom, aby nedochádzalo k nejednotnému uplatňovaniu pravidiel v rámci jednotlivých organizácií zodpovednosti výrobcov. Samotná smernica predpokladá harmonizáciu pravidiel ekomodulácie na úrovni Európskej únie, avšak do dnešného dňa neboli tieto harmonizované pravidlá ustanovené a keďže nie je žiadúce vytvárať pravidlá ekomodulácie na národnej úrovni a neskôr ich meniť, ustanovuje sa odklad povinnosti upraviť cenníky o jeden rok.