Slovenské elektrárne a francúzska spoločnosť sa dohodli na dodávkach jadrového paliva
25. 7. 2024
Slovenské elektrárne (SE) a francúzska spoločnosť Framatome sa dohodli na dodávkach jadrového paliva pre elektrárne Bohunice a Mochovce. Prvé dodávky sa očakávajú v roku 2027. Informovali o tom SE na svojej internetovej stránke. Podpis zmluvy nadväzuje na memorandum o porozumení, ktoré spoločnosti podpísali v máji 2023 a ktoré vytvorilo základ pre ďalší rozvoj dlhodobých vzťahov v oblasti jadrovej energetiky. Cieľom je diverzifikácia dodávok jadrového paliva pre elektrárne typu VVER 440 na Slovensku.
Základom je osvedčené, spoľahlivé a účinné palivo, používané v európskych reaktoroch VVER, zdôraznili elektrárne. „Zabezpečenie zmluvy s jedným z popredných svetových dodávateľov jadrového paliva pre naše elektrárne je dôležitým krokom k posilneniu energetickej bezpečnosti Slovenska. Jadrové elektrárne sú dôležitým pilierom v energetickom mixe našej krajiny, pre ich stabilnú prevádzku preto považujem za kľúčové zabezpečiť diverzifikáciu dodávok jadrového paliva," zhodnotil predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SE Branislav Strýček. „Táto zmluva predstavuje nový míľnik dlhoročnej a plodnej spolupráce medzi spoločnosťami Framatome a Slovenské elektrárne. Sme radi, že môžeme prispieť k diverzifikácii paliva na Slovensku a k bezpečnej, spoľahlivej a nepretržitej prevádzke jadrových elektrární Bohunice a Mochovce," doplnil výkonný viceprezident divízie palív francúzskej spoločnosti Lionel Gaiffe.
Spoločnosť Framatome navrhuje, servisuje a inštaluje komponenty, palivo a systémy kontroly riadenia pre jadrové elektrárne. Má vyše 18.000 zamestnancov a s viac ako 100 ľuďmi pôsobí aj na Slovensku, kde dodala systém kontroly riadenia pre nové jadrové bloky v Mochovciach 3 a 4.Slovenské elektrárne vyrábajú viac ako 70 % všetkej elektrickej energie na Slovensku. Vďaka piatim jadrovým blokom a 31 vodným elektrárňam a po odstavení uhoľných zariadení vyrába 100 % elektriny bez priamych emisií CO2.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Peniaze na financovanie D1
21. 10. 2009
Vláda na dnešnom zasadnutí súhlasila s použitím takmer 11,565 milióna € na dofinancovanie výstavby diaľnice D1 Mengusovce - Jánovce.
Prostriedky rozpočtového roka 2008, ktoré boli určené na spolufinancovanie uvedeného projektu v rámci Kohézneho fondu budú použité z výdavkov minuloročného štátneho rozpočtu. Na návrh ministra dopravy Ľubomíra Vážneho kabinet súhlasil aj s presmerovaním 15,933 mil. € na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest.
Tieto zdroje rezortu dopravy pôvodne mali byť pôvodne použité na financovanie druhej etapy stavby prvého úseku D1 Sverepec - Vrtižer, na čo Európska komisia schválila potrebné prostriedky vo februári tohto roku.
Na projekt D1 Mengusovce - Jánovce v tomto roku boli presunuté zostatkové prostriedky z rokov 2007 a 2008 vo výške 94,942 mil. €, z toho na Kohézny fond pripadalo 70,257 mil. €, na spolufinancovanie 16,926 mil. € a na Európsku investičnú banku 7,759 mil. €. V polovici mája tohto roku dosahoval rozpočet projektu 66,525 mil. €, pričom na dofinancovanie projektu do výšky rozhodnutia komisie bolo potrebných 22,046 mil. € a voľný zostatok rozpočtu tvoril 44,479 mil. €.
Ministerstvo dopravy v predloženom návrhu uviedlo, že k vytvoreniu rozpočtovej rezervy v sume 44,479 mil. € došlo v dôsledku zhodnocovania slovenskej meny pred vstupom SR do Európskej menovej únie, ako aj rozpočtovej alokácie v roku 2005 na nerealizovaný projekt.
Slovákom pribudnú dve nové banky
13. 10. 2009
Na slovenskom finančnom trhu opäť vzrastie konkurencia a tým možno aj šanca, že bankové služby zlacnejú. Chystajú sa k nám dve nové banky. Nie však hneď, najskôr budú musieť získať na trhu nejaký vplyv.
O náš bankový trh sa zaujíma viacero finančných domov. Na Slovensku je v súčasnosti celkom 25 bánk alebo ich zahraničných pobočiek.
V uplynulých mesiacoch prijala Národná banka Slovenska notifikácie o zriadení pobočky úverovej inštitúcie na území Slovenska od českého a belgického dohliadacieho orgánu. Centrálna banka sa do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia pripraví na dohľad nad novými subjektami a oznámi im podmienky, za ktorých budú môcť u nás fungovať. Okrem iného bude od nich chcieť aj životopisy vedúcich zamestnancov pobočky, obchodný plán či údaje o systéme poistenia vkladov. Národná centrálna banka zatiaľ nezverejnila, o ktoré banky ide.
Americká ekonomika je po recesii, no nie po problémoch
13. 10. 2009
Podľa analytikov sa najhoršia recesia americkej ekonomiky od čias veľkej hospodárskej krízy už skončila, no nízke výdavky domácností oslabené neschopnosťou pracovného trhu vytvoriť nové pracovné miesta budú oživovanie ekonomiky spomaľovať.
Z najnovšieho prieskumu americkej Národnej asociácie pre podnikanie a ekonomiku, ktorá oslovila vo svojej štúdii 44 analytikov, vyplýva, že až 80 % z respondentov verí, že po štyroch kvartáloch oslabovania je ekonomika opäť vo fáze rastu. Očakávajú však, že zotavovanie ekonomiky bude miernejšie, než bývalo zvyčajné po prudkých poklesoch.
Súčasný prepad americkej ekonomiky, ktorý začal v decembri 2007 je od začiatku tridsiatych rokov minulého storočia najdlhší. Pod vznik poslednej krízy sa podpísal kolaps realitného trhu, po ktorom nasledovala svetová hypotekárna kríza. Podľa odhadov asociácie by americká ekonomika mala poklesnúť v tomto roku o 2,5 %, zatiaľ čo na budúci rok by už mala vzrásť o 2,6 %. Očakávané zotavenie hospodárstva by mali podporiť najmä podniky obnovou svojich zásob, ktoré predtým v dôsledku oslabeného dopytu prudko znižovali.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že miera nezamestnanosti v krajine dosiahne v prvom kvartáli 2010 úroveň 10 %, koncom nasledujúceho roka by však mala poklesnúť na 9,5 %. Nezamestnanosť v septembri v USA vyskočila na 26-ročné maximum na úrovni 9,8 %.
Napriek známkam oživenia na finančných trhoch väčšina oslovených analytikov očakáva, že navrátenie do normálneho stavu ešte určitý čas potrvá. Len 29 % z respodentov verí, že k tomu dôjde už v druhej polovici súčasného roka. Prieskum Národnej asociácie pre podnikanie a ekonomiku poukázal, že americký dolár by mal oslabovať až do roku 2010, no obchodný deficit najväčšej svetovej ekonomiky by to znížiť nemalo, pretože pri opätovnom hospodárskom oživení vzrastie aj dopyt po importoch.
Biznisom pre banky budú malé podniky
8. 10. 2009
V regióne strednej a východnej Európy podľa výsledkov analýzy zaostáva hustota malých a stredných podnikov na počet obyvateľov za krajinami západnej Európy v priemere o pätinu.
Menšie podniky sú podľa jednej zo štúdií renomovanej konzultačnej spoločnosti chrbtovou kosťou ekonomiky a ich počet v regióne by sa v budúcnosti mal zvýšiť.
Výraznejšia orientácia na poskytovanie služieb malým a stredným podnikom môže bankám v strednej a východnej Európe pomôcť dosahovať lepšie výsledky.
Úspešné banky súčasnú hospodársku a finančnú krízu využijú na to, aby reštrukturalizovali svoj obchodný model.
Podľa predpokladov spolu s rastúcim počtom menších podnikov bude v strednej Európe pribúdať aj počet klientov peňažných ústavov.
Podnikanie mnohých firiem v súčasnosti negatívne ovplyvňuje kríza, problémy podnikov podľa štúdie vyvrcholili v uplynulých mesiacoch. S dôsledkami krízy sa zatiaľ lepšie vyrovnávali veľké firmy. Banky na Slovensku kríza tak výrazne nezasiahla ako banky vo vyspelých krajinách.
Peňažné ústavy však podnikajú obozretnejšie a tým sťažili prístup k pôžičkám. Podľa údajov Národnej banky Slovenska úvery pre podnikový sektor v auguste oproti júlu síce vzrástli o vyše štvrtinu na 761 miliónov €, celkový objem pôžičiek podnikateľom v ôsmom mesiaci však klesol medziročne o viac ako dve percentá.