Slovenské banky sa zaviazali k zeleným cieľom
11. 10. 2021
Slovenské banky sa zaviazali k zeleným cieľom a znižovaniu uhlíkovej stopy na viacerých frontoch. Informoval o tom prezident Slovenskej bankovej asociácie Alexander Resch na brífingu počas konferencie Tatra Summit.
"Táto téma nie je pre banky nová," povedal Michal Liday, člen prezídia SBA a CEO Tatra banky. Tvrdí, že memorandum, ktoré podpísali počas tohto týždňa vytvára nové možnosti pre rozšírenie tejto práce a cielenej práce s inštitúciami.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Život Slovákov na dlh pokoril nový rekord
31. 1. 2018
Minulý rok si Slováci od bánk požičali na bežnú spotrebu vyše 3,2 miliardy eur. Pre porovnanie, v roku 2009 to bolo takmer štvornásobne menej. Vyplýva to z údajov NBS za segment domácností a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam.
Situácii pomáhajú najmä priaznivé úroky, priemerná výška sadzby sa v novembri po prvýkrát dostala pod osem percent, v decembri bola opäť nad touto hranicou. V roku 2009 si Slováci pri tomto type úverov požičiavali za viac ako 14 percent. Objem nových úverov na spotrebu rastie nepretržite od zavedenia eura. V prípade hypoték sa však tendencia otočila. Historicky najsilnejší bol rok 2016, vlani banky na bývanie požičali o takmer štvrtinu menej, hoci december bol najsilnejším mesiacom roka. Priemerná úroková sadzba pritom stále klesá. Za nižším záujmom o hypotéky sú viaceré faktory.V roku 2016 začalo platiť takzvané Belavého percento. Poslanecký návrh ohraničil poplatok za predčasné splatenie hypotéky počas fixácie úrokovej sadzby na jedno percento. Hneď po platnosti využili klienti takzvanú úrokovú turistiku, keď nižšiu sankciu za predčasný odchod masívne využili na zmenu banky. Takisto sa prejavilo postupné sprísňovanie podmienok pre poskytovanie hypoték zo strany regulátora. Dlžníci sa poponáhľali so zabezpečením financovania, než začnú platiť nové pravidlá. Aj preto sú čísla za rok 2016 výrazne vyššie ako vlaňajšie.
Samosprávy schválili rozpočty, až potom prišla nová povinnosť
29. 1. 2018
V tomto roku plánuje štát vyčleniť na sociálne služby o 50 miliónov viac ako vlani, takmer 150 miliónov. Novela zákona však hovorí, že peniaze sa môžu použiť iba na platy, ostatné prevádzkové náklady pripadli obciam a mestám. Tie tvrdia, že sa na novú situáciu pripraviť nestihli, novela bola prijatá iba v novembri.
Zmena najviac zasiahla práve denné stacionáre a ambulantné služby, upozornila Helena Šuvadová, štatutárna zástupkyňa zariadenia pre seniorov OZ Monika v Močenku. „Nie je prechodné obdobie, aby sa každý, koho sa týka táto novela, pripravil na vážne zmeny. Čoraz viac vidieť obrovské problémy s jej uskutočňovaním,“ vysvetlila a dodala, že podľa platného usmernenia obce a mestá sú povinné dofinancovať prevádzkové náklady, mnohé však spomínajú dôvody, prečo tak nemôžu urobiť. Samosprávy totiž často nie sú pripravené zvládnuť nové nároky vo financovaní – keď sa rozpočty tvorili a odsúhlasovali, zákon ešte nebol schválený. Dôsledok je, že zariadenia nemajú na prevádzku ani na platy. Riaditeľka stacionára v Lučenci Margaréta Žigová dodala, že viaceré mestá a obce už dávnejšie avizovali, že na zmeny nebudú mať financie.
Slovensko ako krajina mladých podnikateľov. V rámci EÚ ich má viac len Luxembursko
26. 1. 2018
Slovensko sa vyznačuje výraznejším zastúpením mladších vekových kategórií podnikateľov v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie (EÚ) a nízkym zastúpením starších vekových skupín v podnikaní. Poukazuje na to analýza Slovak Business Agency (SBA), ktorá spracúva údaje zo Štatistického úradu (ŠÚ) SR a Eurostatu.
Charakteristickým pre posledné spracované obdobie roku 2016 bol pokračujúci nárast zastúpenia podnikateľov vo veku menej ako 30 rokov. Ich počet sa zvýšil z 13,1 percent v roku 2015 o 0,8 percentuálneho bodu (p. b.) v nasledujúcom roku. V porovnaní s vybranými krajinami EÚ má Slovensko vyššie zastúpenie podnikateľov v mladších vekových skupinách. Z celkového počtu podnikateľov v SR bolo na základe údajov Eurostatu 12,8 percent vo veku od 15 do 29 rokov, čo je o 4,8 p. b. viac ako v EÚ. Vekovú kategóriu 30 až 39-ročných predstavovalo 27,3 percent, a teda o 6,7 p. b. viac ako v EÚ. Vo veku od 40 až 49 rokov na Slovensku v roku 2016 podnikalo 30,8 percent, čo prevyšuje hodnoty EÚ o 2,0 p. b. Najvyššie zastúpenie mladých podnikateľov vo veku do 29 rokov v rámci EÚ bolo zaznamenané v Luxembursku (14,2 percent) a hneď za ním nasledovalo Slovensko s 12,8 percent, ktoré v tejto kategórii vedie aj v rámci krajín V4. V Poľsku podiel mladých podnikateľov dosiahol 8,7 percent, v Česku 8,3 percent a v Maďarsku 5,6 percent.
Starší podnikajú menej.Spomedzi porovnávaných krajín dosiahlo Slovensko najnižšie zastúpenie v kategórii nad 50 rokov. V SR bolo podľa údajov vo veku 50 až 59 rokov 22,6 percent podnikateľov, a to je o 4,6 p. b. menej ako v EÚ. Skupina podnikateľov od 60 do 74 rokov tvorila 6,4 percent, čo predstavuje o 8,9 p. b. menej ako čísla EÚ v tejto kategórii. Napriek tomu dochádza dlhodobo na Slovensku k nárastu zastúpenia podnikateľov vo vyšších vekových kategóriách. Ukazujú to aj údaje Eurostatu v Indexe starnutia podnikateľov v SR, podľa ktorého v roku 2016 na 100 podnikateľov vo veku menej ako 30 rokov pripadala takmer polovica (49,8 percent) podnikateľov starších ako 60 rokov. Pre porovnanie, pred takmer desiatimi rokmi to bolo 14,8 percent.
Exekučná amnestia sa Dôvere oplatila. Ozvalo sa jej 4-tisíc dlžníkov
24. 1. 2018
Na exekučnú amnestiu od Dôvery reagovalo viac ako štyri tisíc dlžníkov. Ako uviedli zástupcovia zdravotnej poisťovne v pondelok na tlačovej konferencii, spolu zaplatili dva milióny eur, pričom vďaka amnestii sa ukončilo 11-tisíc exekučných konaní. Cieľ získať aspoň časť peňazí z ťažko vymožiteľných pohľadávok sme naplnili.
Sumu dva milióny eur chceme použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti pre našich poistencov,“ zhodnotil generálny riaditeľ poisťovne Martin Kultan. Ak do 31. decembra 2017 zaplatili dlžníci na zdravotnom poistení polovicu istiny vymáhanej v exekúcii, poisťovňa ju zastavila, exekútorovi zaplatila trovy exekúcie a zvyšok dlhu ďalej nevymáhala. Amnestia sa týkala starších exekúcií, teda tých, ktoré Dôvera podala na vymáhanie do 31. decembra 2015 a pri ktorých bol zostatok dlhu 100 eur a viac. Dlžníkov poisťovňa vyzvala na úhradu dlhu listom s vyčíslením dlhu a s podrobným vysvetlením, ako treba postupovať. Po zaplatení dlhu, respektíve po zbavení sa všetkých exekúcií, majú dlžníci nárok na úhradu všetkej zdravotnej starostlivosti, vrátane plánovaných zákrokov v nemocnici či kúpeľnej liečby. Generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Martin Kultan zároveň informoval, že Dôvera očakáva za rok 2017 zisk vo výške približne cez 10 miliónov eur. „To je zhruba jedno percento z predpísaného poistného,“ dodal.