Slovenská plynárenská sieť je kompletne pripravená na vodík, získala certifikát
15. 11. 2024
Spoločnosť SPP-distribúcia už v roku 2022 zrealizovala projekt s názvom H2Pilot - pilotnú distribúciu zmesi zemného plynu a vodíka domácnostiam na Slovensku. Plynárenská sieť spoločnosti SPP-distribúcia získala certifikát od TÜV SÜD na primiešanie vodíka do zemného plynu. Plynovody na Slovensku sú tak certifikované distribuovať okrem zemného plynu a biometánu aj vodík, čo zvyšuje možnosti miestnej výroby zeleného vodíka a prepája slovenskú distribučnú sieť s budúcou európskou vodíkovou sieťou. Informovala o tom SPP-distribúcia.
"Bez ohľadu na to, kedy sa v našej sieti objaví prvá molekula vodíka, sme venovali úsilie systematickej úprave celej infraštruktúry už teraz," povedal generálny riaditeľ SPP-distribúcia Martin Hollý.
"Preto sme sa v tomto roku pustili do ambiciózneho projektu, ktorého cieľom bola certifikácia všetkých komponentov plynárenskej distribučnej siete na budúce použitie vodíka s takým objemom, ktorý považujeme za realistický v krátkodobom a strednodobom výhľade," dodal. Výsledkom posúdenia vydaného certifikačnou spoločnosťou TÜV SÜD je potvrdenie kompatibility vysokotlakovej plynárenskej siete a regulačných staníc s prevádzkou päťpercentného podielu vodíka v zmesi so zemným plynom. V miestnych sieťach, to znamená nízko- a strednotlakových plynovodoch, bola kompatibilita preukázaná až do úrovne desiatich percent vodíka v zmesi.
Na základe zistení z úspešnej certifikácie plánuje SPP-distribúcia naďalej pripravovať svoju vysokotlakovú sieť a regulačné stanice aj na vyšší podiel vodíka v zmesi, čo si vyžiada obmenu niektorých prvkov za zariadenia s plnou vodíkovou kompatibilitou.
Úspešná certifikácia plynárenskej infraštruktúry je podľa Hollého významná preto, lebo plynárenská distribučná sieť na Slovensku je v súčasnosti plne pripravená akceptovať zemný plyn s prímesou vodíka priamo z tranzitnej siete spoločnosti eustream, ktorej infraštruktúra je súčasťou budúceho európskeho vodíkového systému, takzvaný European Hydrogen Backbone. "Očakáva sa, že vodík z tohto smeru by sa mal objaviť v strednodobom horizonte a jeho úroveň by v prvých rokoch nemala presiahnuť dve percentá vodíka," spresnil.
Druhý význam má certifikácia pre podporu zámerov výroby "zeleného" vodíka na lokálnej úrovni. Tu je očakávanie SPP-distribúcie o niečo optimistickejšie. Prví lokálni producenti zeleného vodíka by sa do siete mohli začať pripájať v horizonte piatich rokov, pričom objem prímesi vodíka by podľa Hollého nemal prekročiť hranicu desať percent.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Na záchranu slovenského zdravotníctva netreba veľa peňazí
27. 9. 2019
Podľa asociácie stačia dobré nápady. Na záchranu slovenského zdravotníctva netreba veľa peňazí, stačia dobré nápady, uviedla Medzinárodná asociácia lekárov na Slovensku (MALnS) na štvrtkovom stretnutí. "Chceli by sme pomôcť k vytvoreniu primeraného systému integrácie zahraničných lekárov do slovenského zdravotníckeho systému ako aj slovenských lekárov po prerušení praxe," informovala MALnS. Asociácia okrem iného navrhuje založiť modelové pracovisko. "Mohli by sme tak všetky problémy a návrhy koncentrovať na jednom mieste, aby sme odľahčili inštitúcie, od ktorých by sme chceli pomoc," konštatoval predseda asociácie a člen Správnej rady Emilián Kozma.
Ako uviedol, MALnS poslala list na ministerstvo zdravotníctva, avšak zatiaľ nemá odpoveď. "Uvidíme, do akej miery sú úprimne ochotní riešiť tieto problémy. Mohli by sme sa tam realizovať a urobiť veľký posun, veľa závisí aj od kompetentných orgánov, či ich záujem je pomôcť a riešiť," dodal Kozma. Ako ďalej informoval Kozma, privítal by, ak by sa rezidentského štúdia mohli zúčastniť aj zahraniční lekári. "Pre nich je však podmienkou trvalý pobyt. Ak by sa táto podmienka dala odstrániť, zahraniční lekári by sa mohli zamestnať hneď. Je nelogické čakať, kým niekto dostane trvalý pobyt," povedal Kozma. Ako konštatoval odborník pre zdravotnícke záchranárstvo Roland Száz, na Slovensku sa predpokladá ďalší odliv lekárov do zahraničia. V nemocniciach podľa neho momentálne akútne chýba viac ako 900 lekárov. "Pracujem v slovenskom zdravotníctve a viem, v akom katastrofálnom stave je, čo sa týka personálu," uzavrel Roland Száz.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Prima banka vydáva na Slovensku prvý dlhopis so záporným výnosom
27. 9. 2019
Emisia vyvolala veľký záujem investorov prevažne z krajín západnej Európy. Prima banka vydáva historicky prvý slovenský dlhopis so záporným výnosom. V rámci schváleného programu emisie krytých dlhopisov vo výške 1,5 mld. eur banka upísala v utorok prvú benchmarkovú emisiu krytých dlhopisov v celkovom objeme 500 mil. eur s dátumom splatnosti 1. októbra 2026. "Emisia vyvolala veľký záujem investorov prevažne z krajín západnej Európy a aj vďaka vysokému dopytu sa podarilo dosiahnuť rekordne nízky výnos mínus 0,096 % p.a.," uviedla hovorkyňa Prima banky Eva Čonková. Na investorov z Rakúska a Nemecka pripadlo celkovo 56 % emisie, na investorov zo Škandinávie 37 % emisie a medzi investorov z ostatných krajín je rozdelených 7 % emisie dlhopisov. Vedúcimi manažérmi emisie boli Commerzbank, DZ BANK a LBBW. Zdroje z upísanej emisie dlhopisov využije Prima banka pre podporu ďalšieho rastu svojho biznisu a posilňovanie obchodných vzťahov so svojimi klientmi.
Prima banka Slovensko pôsobí na slovenskom trhu od roku 1993 a v rámci doterajšieho fungovania spoločnosti je to už jej tretí názov. V máji 2000 sa majoritným akcionárom, v tom čase Prvej komunálnej banky, stala finančná skupina Dexia. Pod názvom Prvá komunálna banka vystupovala do konca septembra 2003, následne sa zmenila na Dexia banku Slovensko. Skupina Dexia v závere roka 2010 predala svoj podiel investičnej skupine Penta. Od januára 2012 sa Dexia banka zmenila na Prima banku. So Sberbank Slovensko sa Prima banka zlúčila 1. augusta 2017.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti v štátnej správe pôjde 20 miliónov eur
27. 9. 2019
Na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti v štátnej správe pôjde 20 miliónov eur. Cieľom je zvyšovať kybernetickú bezpečnosť ministerstiev. Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII) spúšťa dopytovú výzvu, ktorá si dáva za cieľ zvyšovať kybernetickú bezpečnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Na tento účel vyčlenil ÚPVII 20 miliónov eur. TASR o tom informovali z odboru komunikácie ÚPVII.
Výzva špecifikuje dĺžku projektu jeden rok, pričom môže dostať projekt finančnú injekciu vo výške od 500.000 eur do piatich miliónov eur. Výzva bude podľa úradu uzatvorená po vyčerpaní vyčlenenej sumy alebo z dôvodu nezáujmu žiadateľov.
Žiadatelia o príspevok by mali svoje projekty zamerať na jednu zo štyroch oblastí kybernetickej a informačnej bezpečnosti.
Ide o zvýšenie ochrany pred útokmi z externého prostredia, zvýšenie schopnosti detekcie škodlivých aktivít a bezpečnostných incidentov, ochranu dát, dátových prenosov a komunikácie alebo budovanie bezpečnostného povedomia.
Viac informácií o výzve nájdu záujemcovia na webe ÚPVII. Termín uzavretia prvého hodnotiaceho kola je 25. novembra.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Nová kríza by nás zasiahla viac
26. 9. 2019
Písal sa rok 2008. Slovenský verejný dlh nedosahoval ani 30 percent a vyhliadky boli viac než pozitívne. Spočiatku sa totiž zdalo, že ekonomika bude pokračovať v silnom raste, najmä vďaka nábehu výroby novej automobilky PSA Groupe a začiatku výroby modelu Audi Q7 v bratislavskom Volkswagene. V priebehu roka sa však situácia zmenila a v tom nasledujúcom sa hospodárstvo prepadlo. Prišla kríza, na konci ktorej sa verejný dlh zdvojnásobil a dosiahol 60 percent.
Ak by sa podobná situácia zopakovala dnes a dlh by narástol rovnako, mali by sme vážne problémy. Ako totiž upozornil viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor, presiahol by bezpečné hranice. Jeho rast by bol však zrejme ešte výraznejší ako pred dekádou.