Slovenská plynárenská sieť je kompletne pripravená na vodík, získala certifikát
15. 11. 2024
Spoločnosť SPP-distribúcia už v roku 2022 zrealizovala projekt s názvom H2Pilot - pilotnú distribúciu zmesi zemného plynu a vodíka domácnostiam na Slovensku. Plynárenská sieť spoločnosti SPP-distribúcia získala certifikát od TÜV SÜD na primiešanie vodíka do zemného plynu. Plynovody na Slovensku sú tak certifikované distribuovať okrem zemného plynu a biometánu aj vodík, čo zvyšuje možnosti miestnej výroby zeleného vodíka a prepája slovenskú distribučnú sieť s budúcou európskou vodíkovou sieťou. Informovala o tom SPP-distribúcia.
"Bez ohľadu na to, kedy sa v našej sieti objaví prvá molekula vodíka, sme venovali úsilie systematickej úprave celej infraštruktúry už teraz," povedal generálny riaditeľ SPP-distribúcia Martin Hollý.
"Preto sme sa v tomto roku pustili do ambiciózneho projektu, ktorého cieľom bola certifikácia všetkých komponentov plynárenskej distribučnej siete na budúce použitie vodíka s takým objemom, ktorý považujeme za realistický v krátkodobom a strednodobom výhľade," dodal. Výsledkom posúdenia vydaného certifikačnou spoločnosťou TÜV SÜD je potvrdenie kompatibility vysokotlakovej plynárenskej siete a regulačných staníc s prevádzkou päťpercentného podielu vodíka v zmesi so zemným plynom. V miestnych sieťach, to znamená nízko- a strednotlakových plynovodoch, bola kompatibilita preukázaná až do úrovne desiatich percent vodíka v zmesi.
Na základe zistení z úspešnej certifikácie plánuje SPP-distribúcia naďalej pripravovať svoju vysokotlakovú sieť a regulačné stanice aj na vyšší podiel vodíka v zmesi, čo si vyžiada obmenu niektorých prvkov za zariadenia s plnou vodíkovou kompatibilitou.
Úspešná certifikácia plynárenskej infraštruktúry je podľa Hollého významná preto, lebo plynárenská distribučná sieť na Slovensku je v súčasnosti plne pripravená akceptovať zemný plyn s prímesou vodíka priamo z tranzitnej siete spoločnosti eustream, ktorej infraštruktúra je súčasťou budúceho európskeho vodíkového systému, takzvaný European Hydrogen Backbone. "Očakáva sa, že vodík z tohto smeru by sa mal objaviť v strednodobom horizonte a jeho úroveň by v prvých rokoch nemala presiahnuť dve percentá vodíka," spresnil.
Druhý význam má certifikácia pre podporu zámerov výroby "zeleného" vodíka na lokálnej úrovni. Tu je očakávanie SPP-distribúcie o niečo optimistickejšie. Prví lokálni producenti zeleného vodíka by sa do siete mohli začať pripájať v horizonte piatich rokov, pričom objem prímesi vodíka by podľa Hollého nemal prekročiť hranicu desať percent.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Veľký prepad na trhu s bytmi v Bratislave
20. 1. 2023
Vlani sa v hlavnom meste predalo najmenej bytov od finančnej krízy v roku 2008. Predaj nehnuteľností v novostavbách neprekročil hranicu 1 520 predaných bytov, čo je najmenej od finančnej krízy v roku 2008, vyplýva z analýzy spoločnosti Bencont Investments (BI).
Kým v prvom polroku 2022 sa predaju darilo a predalo sa vyše tisíc bytov, v druhom predaj bytov neprekročil ani 500. "Po takmer ôsmich rokoch silného predaja a dvojciferného rastu cien sa tak aktivita na realitnom trhu výrazne ochladila," uviedla BI.
Medziročne priemerná cena nových voľných bytov v Bratislave vzrástla o 15,2 percenta. K najvyššiemu rastu vo výške 33 percent došlo v okrese Bratislava III (Rača) a tiež v Novom Meste. Naopak, najpomalšie rástli ceny nových bytov v Petržalke (približne o šesť percent). Za takýto byt zaplatí zákazník priemerne 296-tisíc eur. Cena nových bytov stúpla asi o desať percent.
Spoločnosť predpokladá, že situácia na realitnom trhu bude v tomto roku podobná ako v druhej polovici vlaňajšieho a ceny nových bytov budú stagnovať.
V
Priemyselná výroba v Európskej únii sa v novembri vrátila k rastu
16. 1. 2023
Priemyselná výroba v Európskej únii sa v novembri medzimesačne zvýšila o 0,9 percenta po októbrovom poklese o 1,9 percenta. Vo svojej dnešnej správe to oznámil európsky štatistický úrad Eurostat. V Česku zaznamenala výroba nárast o tri percentá, v krajinách platiacich eurom predstavoval medzimesačný rast jedno percento.
V medziročnom porovnaní priemyselná výroba v Európskej únii aj v eurozóne vzrástla zhodne o dve percentá.
Z členských krajín, za ktoré už sú novembrové údaje k dispozícii, sa výroba medzimesačne najviac zvýšila v Írsku (plus 6,4 percenta), Luxembursku (plus päť percent) a na Malte (plus 4,6 percenta). Naopak, najväčší pokles výroby zaznamenalo Estónsko (mínus 3,7 percenta), Švédsko (mínus 3,3 percenta) a Chorvátsko (mínus 1,9 percenta).
Produkcia kapitálového tovaru sa v Európskej únii zvýšila o 0,9 percenta, medziproduktov o 0,7 a energie o 0,1 percenta. Výroba tovarov dlhodobej spotreby klesla o 0,2 percenta.
V
Inflácia bude aj tento rok vysoká, ale pravdepodobne nižšia ako vlani
16. 1. 2023
Zrýchľovanie inflácie na Slovensku sa v decembri minulého roka zastavilo, keď druhý mesiac zostala na úrovni 15,4 percenta. Aj v tomto roku bude rast cien vysoký, ale pravdepodobne nižší ako vlani a očakáva sa jeho postupné spomaľovanie na jednociferné hodnoty. V reakcii na aktuálne údaje o inflácii zverejnené Štatistickým úradom to predpokladajú ekonomickí analytici.
"Inflácia v závere roka príjemne prekvapila. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa podľa Štatistického úradu spotrebiteľské ceny na Slovensku zvýšili "len" o 0,2 percenta a zaznamenali tak najpomalšiu dynamiku medzimesačného rastu v minulom roku," zdôraznil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Pod koncoročný vývoj sa podľa analytičky 365.bank Jany Glasovej podpísal hlavne boj medzi obchodníkmi o zákazníkov v predvianočnom období, kedy vrcholí nákupná sezóna. "K zmierneniu medzimesačnej inflácie prispel aj pokles cien benzínu v porovnaní s novembrom, ale taktiež aj zlacnenie ovocia, zeleniny, olejov a tukov a alkoholických nápojov," doplnila.
Hlavným faktorom ovplyvňujúcim infláciu v tomto roku budú podľa nej aj naďalej ceny energií na svetových trhoch a vývoj cien agrokomodít a potravín. Rizikovým faktorom je vývoj vojny na Ukrajine, ktorá obmedzuje medzinárodný obchod.
V
Novela zákona o energetike
12. 1. 2023
Novela zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike zabezpečuje implementácio nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie.
Nariadenia Európskej Únie sú zo svojej povahy právnymi aktami, ktoré sa uplatňujú priamo, v prípade nariadenia (EÚ) 2022/1854 však ide o právny predpis, ktorý nie je bez vnútroštátnej právnej úpravy použiteľný. Nariadenie ponecháva členským štátom široký adaptačný priestor ako v otázkach hmotnoprávnych, tak aj v otázkach procesných, nakoľko nerieši, akým spôsobom sa nadmerné príjmy budú vyberať. Neupravuje ani tak zásadnú otázku, akou je uloženie povinnosti konkrétnym výrobcom strpieť odvedenie časti svojich výnosov. Je preto nevyhnutné, aby zákonná právna úprava určila pravidlá pre určenie a inkaso povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa zvolilo označenie odvod z nadmerných príjmov. Odvod z nadmerných príjmov bude z procesného hľadiska spravovaný ako daň podľa daňového poriadku.
Charakter povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa na účely implementácie nariadenia zvolilo označenie odvod, vyplýva zo samotného nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobu jeho prijatia. Ide o nástroj pre reguláciu trhu s elektrickou energiou, ktorý má celoeurópsky charakter, aj keď v niektorých čiastkových parametroch sa členským štátom umožňuje zohľadniť individuálne vnútroštátne špecifiká. Materiálne ide o zákonné nastavenie hranice povolených trhových príjmov, kedy pri presiahnutí tejto hranice dochádza k odvodu do štátneho rozpočtu.
Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé cenové špičky možno považovať za normálnu vlastnosť trhu s elektrinou a pre niektorých investorov môžu byť užitočné na to, aby sa im vrátili investície do výroby elektriny, extrémny a trvalý nárast cien elektriny pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od normálnej situácie na trhu s príležitostnými cenovými špičkami. Preto by sa strop príjmov na trhu nemal stanoviť pod primeranými očakávaniami účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektrickej energie v hodinách, keď bol dopyt po elektrickej energii najvyšší, pred ruskou vojnou proti Ukrajine.
Súčasná energetická kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky členské štáty Európskej únie. Prudký nárast cien energií výrazne prispel k celkovej inflácii v eurozóne a spomaľuje hospodársky rast v Európskej únii. Únia na tento vývoj reagovala okrem iného prijatím nariadenia, ktoré sa zaoberá vysokými cenami energií a ktorého súčasťou je aj otázka tzv. stropu trhových príjmov a rozdelenie nadmerných príjmov a príjmov z preťaženia medzi konečných spotrebiteľov elektriny, ktoré sa bude uplatňovať od 1. decembra 2022.
Novelou zákona sa zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami. Súčasne sa precizujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v regulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Taktiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších o poskytovanie dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.
S