Slovenská plynárenská sieť je kompletne pripravená na vodík, získala certifikát
15. 11. 2024
Spoločnosť SPP-distribúcia už v roku 2022 zrealizovala projekt s názvom H2Pilot - pilotnú distribúciu zmesi zemného plynu a vodíka domácnostiam na Slovensku. Plynárenská sieť spoločnosti SPP-distribúcia získala certifikát od TÜV SÜD na primiešanie vodíka do zemného plynu. Plynovody na Slovensku sú tak certifikované distribuovať okrem zemného plynu a biometánu aj vodík, čo zvyšuje možnosti miestnej výroby zeleného vodíka a prepája slovenskú distribučnú sieť s budúcou európskou vodíkovou sieťou. Informovala o tom SPP-distribúcia.
"Bez ohľadu na to, kedy sa v našej sieti objaví prvá molekula vodíka, sme venovali úsilie systematickej úprave celej infraštruktúry už teraz," povedal generálny riaditeľ SPP-distribúcia Martin Hollý.
"Preto sme sa v tomto roku pustili do ambiciózneho projektu, ktorého cieľom bola certifikácia všetkých komponentov plynárenskej distribučnej siete na budúce použitie vodíka s takým objemom, ktorý považujeme za realistický v krátkodobom a strednodobom výhľade," dodal. Výsledkom posúdenia vydaného certifikačnou spoločnosťou TÜV SÜD je potvrdenie kompatibility vysokotlakovej plynárenskej siete a regulačných staníc s prevádzkou päťpercentného podielu vodíka v zmesi so zemným plynom. V miestnych sieťach, to znamená nízko- a strednotlakových plynovodoch, bola kompatibilita preukázaná až do úrovne desiatich percent vodíka v zmesi.
Na základe zistení z úspešnej certifikácie plánuje SPP-distribúcia naďalej pripravovať svoju vysokotlakovú sieť a regulačné stanice aj na vyšší podiel vodíka v zmesi, čo si vyžiada obmenu niektorých prvkov za zariadenia s plnou vodíkovou kompatibilitou.
Úspešná certifikácia plynárenskej infraštruktúry je podľa Hollého významná preto, lebo plynárenská distribučná sieť na Slovensku je v súčasnosti plne pripravená akceptovať zemný plyn s prímesou vodíka priamo z tranzitnej siete spoločnosti eustream, ktorej infraštruktúra je súčasťou budúceho európskeho vodíkového systému, takzvaný European Hydrogen Backbone. "Očakáva sa, že vodík z tohto smeru by sa mal objaviť v strednodobom horizonte a jeho úroveň by v prvých rokoch nemala presiahnuť dve percentá vodíka," spresnil.
Druhý význam má certifikácia pre podporu zámerov výroby "zeleného" vodíka na lokálnej úrovni. Tu je očakávanie SPP-distribúcie o niečo optimistickejšie. Prví lokálni producenti zeleného vodíka by sa do siete mohli začať pripájať v horizonte piatich rokov, pričom objem prímesi vodíka by podľa Hollého nemal prekročiť hranicu desať percent.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zmeny v dobrovoľníctve
7. 2. 2023
Dobrovoľníctvo ponúka možnosti participácie pre všetky skupiny obyvateľstva (z hľadiska pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia), významne prispieva k ekonomike našej krajiny, je dôležitým nositeľom sociálneho kapitálu, prispieva k sociálnej inklúzii a prináša inovatívne riešenia spoločenských problémov.
Dobrovoľníctvo má priamy vplyv na formovanie detí a mladých ľudí a ich hodnôt, na zvyšovanie ich záujmu o prostredie a spoločnosť, v ktorej žijú. Dobrovoľníctvo tiež podporuje aktívne občianstvo, je prostriedkom osobného rozvoja ľudí a ich sociálnej participácie. Poskytuje priestor na sebarealizáciu, je nástrojom na získavanie a rozvíjanie zručností, čím prispieva k zvyšovaniu zamestnateľnosti a k rozvíjaniu ich konkurencieschopnosti. Zároveň napĺňa aktuálne potreby spoločnosti a prináša prospech všetkým zapojeným stranám. Sociálny a ekonomický prínos dobrovoľníctva potvrdzujú parciálne výskumy, štúdie a prieskumy. Dobrovoľnícke aktivity sú preto vnímané ako želaná súčasť života jednotlivca a spoločnosti.
Na Slovensku existuje základná legislatívna úprava dobrovoľníctva prostredníctvom zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje základné pravidlá a vzťahy v tejto oblasti. Vymedzuje dobrovoľnícku činnosť, dobrovoľníka, povinnosti vysielajúcej organizácie a prijímateľa dobrovoľníckej činnosti a náležitosti zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. Zákon bol prijatý pred 10 rokmi a vytvoril základný rámec pre úpravu vzťahov pri realizácii dobrovoľníckej činnosti. Aplikačná prax legislatívnej úpravy v tejto oblasti priniesla niekoľko problematických bodov.
V Akčnom pláne Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku na roky 2019 – 2020 boli stanovené dve úlohy B.9. a B.10., konkrétne analyzovať potrebu legislatívnych zmien zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, ako aj návrhy súvisiacich právnych predpisov a pripraviť návrh mechanizmu priamej štátnej podpory dobrovoľníckych programov za účelom podpory dobrovoľníctva v rôznych oblastiach a predložiť ich na rokovanie vlády SR.
Zámerom právnych úprav je reagovať na problematické body aplikačnej praxe zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a ďalších právnych predpisov tak, aby bol umožnený rozvoj dobrovoľníctva v rôznych oblastiach spoločnosti. Zároveň nové právne úpravy vytvárajú rámec pre finančnú podporu dobrovoľníctva v budúcnosti zo strany štátu.
V
Úroky už rastú aj na vkladoch
6. 2. 2023
Treba už konečne nahlas povedať, že bohatnúť nie je hanba. Ide len o spôsob, akým môžeme bohatnúť, napísal pred viac ako desaťročím Milan Lasica*, síce pri inej príležitosti, ale platí to aj pri investovaní.
Ak totiž pravidelne investujete aj menšiu sumu, ktorá vám nemusí chýbať, úroky sa nabaľujú k už investovaným, ale aj zarobeným peniazom. Ak by ste to takto robili 15 rokov s 50 eurami mesačne, pri 5-percentom zhodnotení by ste mohli mať na účte približne 13 400 eur, pri 9-percentom zhodnotení by to bolo dokonca o vyše päťtisíc eur naviac. Záleží samozrejme na vývoji na trhoch. Ak by sa im darilo horšie, pri 2-percentom zhodnotení by ste mali po pätnástich rokoch 10,5-tisíca eur.**
Na výhody investovania postupne prichádzajú aj Slováci. Kým v roku 2018 investovala do fondov, cenných papierov či dlhopisov len pätina Slovákov, vlani to bola už takmer tretina. Rastie aj naša dôvera v zlato, vlani doň investovalo takmer 20 percent ľudí, necelá desatina dáva peniaze do kryptomien**. Samozrejme prím stále hrajú sporiace účty či životné poistenie.
V
Slovenský maloobchod rástol, tržby stúpli o viac ako štyri percentá
6. 2. 2023
Celoročné tržby maloobchodu na Slovensku za minulý rok aj po zohľadnení inflácie medziročne vzrástli o 4,3 percenta. Rast vykázalo šesť z deviatich jeho zložiek. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad.
"Utlmenie pandémie sa v maloobchode prejavilo návratom kupujúcich do špecializovaných predajní. Celoročný výsledok odvetvia potiahol mierny rast tržieb hyper- a supermarketov a dynamickejšie rasty v špecializovanom predaji potravín a tabaku, ako aj v drogériách, predajniach obuvi a textilu," priblížili štatistici.
Ubytovacie zariadenia tržby medziročne zdvojnásobili, ich nominálna hodnota však zostala pod úrovňou roka 2019. Reštaurácie a pohostinstvá napriek inflácii medziročne navýšili tržby o 18 percent.
Medziročný rast tržieb hyper- a supermarketov dosiahol vlani 3,6 percenta, zvýšenie tržieb špecializovaných predajní s ostatným tovarom, kam patria napríklad drogérie, predajne obuvi či textilu predstavovalo 13,7 percenta.
V
Bytovky v Bratislave dostali tvrdú ranu od vlády
3. 2. 2023
Vláda ohrozuje najväčšiu investíciu v hlavnom meste, upozorňovali ešte minulý týždeň HN. Riziko spočívalo vo vysokej dani, ku ktorej sa kabinet chystal. Tieto obavy sa napokon aj naplnili. Dôvodom sú prijaté cenové stropy pre výrobcov elektriny, na ktorých sa dohodla garnitúra na čele s premiérom Eduardom Hegerom v úvode týždňa.
Nová daň zoberie skoro každému výrobcovi elektriny časť zisku a presunie ju do štátnej kasy. Kým k niektorým zdrojom bol štát zhovievavý, ako napríklad pri jadre a podpore dostavby štvrtého bloku Mochoviec, tak iným zoberú podstatne viac. Týka sa to aj bratislavského podniku OLO, ktorý stojí pred hrozbou, že miliónovú investíciu nebudú môcť ďalej financovať.
Podnik to odôvodňuje cenovým stropom, ktorý im spôsobí výrazný škrt cez rozpočet. „Rozhodnutie vlády o cenovom strope na elektrickú energiu vyrobenú zhodnotením odpadu na úrovni 100 eur za megawatthodinu je pre OLO tvrdou a nečakanou ranou,“ hovorí pre HN Zuzana Balková, manažérka externej komunikácie. Elektrinu predanú nad danú sumu štát zdaní 90 percentami.
V