Slovenská ekonomika sa stáva čoraz viac závislou od pracovnej sily z cudziny
24. 3. 2023
o slovenských automobiliek sa na pracovníkov zo zahraničia najviac spoliehajú nitriansky Jaguar Land Rover a trnavský Stellantis.
Slovenské firmy sa z roka na rok stále viac spoliehajú na zamestnancov zo zahraničia. Kým v roku 2012 pracovalo u nás iba 3310 cudzincov, v minulom roku to už bolo viac ako 22-tisíc. Počet pracovníkov spoza hraníc sa tak zvýšil za posledných 11 rokov takmer sedemnásobne. Navyše prichádzajú z čoraz vzdialenejších a exotickejších krajín. Donedávna prevládali pracovníci z Balkánu, predovšetkým zo Srbska alebo zo susednej Ukrajiny.
Tí zostávajú aj naďalej najpočetnejšou skupinou, avšak rozrastajú sa aj rady zamestnancov, ktorí pochádzajú z Indie, Kirgizska, Gruzínska či Kazachstanu. Podľa sociálneho analytika dôvodov takéhoto vývoja je viacero. „Na Slovensku máme v rámci veľkých regionálnych rozdielov výrazné disparity medzi ponukou práce a voľnou pracovnou silou. Tam, kde je najviac práce, je zväčša najmenšia miera nezamestnanosti. A zároveň tu máme aj výrazné kvalifikačné disparity. Voľné miesta vyžadujú buď inú, alebo vyššiu kvalifikáciu, ako nám ponúka armáda nezamestnaných.“ Druhým problémom podľa neho je, že sme už v podstate vyčerpali možnosti v rámci vnútornej migrácie za prácou. V neposlednom rade sú príčinou aj ponúkané mzdy, ktoré mnohokrát nedokážu kompenzovať náklady na presťahovanie sa občanov Slovenska za prácou, či nekvalita pracovného prostredia.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Audiovizuálne dielo po novom
25. 7. 2018
V nadväznosti na zmenu vzájomného pomeru vkladov koproducentov, ktorú priniesol revidovaný dohovor, dochádza v zákone o audiovízii k uprave definície pojmu slovenské audiovizuálne dielo.
Ustanovilo sa zjednodušenie vymedzenia slovenského audiovizuálneho diela, ktoré je koprodukčným dielom, odkazom na splnenie podmienok oficiálnej koprodukcie za súčasného predpokladu, že aspoň jeden koproducent tohto diela má vzťah so Slovenskou republikou formou trvalého pobytu, miesta podnikania alebo sídla. Medzi činnosti Slovenského filmového ústavu sa dopĺňa možnosť zriadenia múzea slovenskej kinematografie. Túto činnosť možno označiť ako doplnkovú činnosť k poslaniu a aktivitám národného filmového archívu. Zároveň táto nová činnosť predstavuje akcent na komplexnosť získavania, záchrany, obnovy a následného sprístupňovania kultúrneho dedičstva v oblasti audiovízie.
Fond na podporu umenia – nový vymedzenie činností
24. 7. 2018
Novelou zákona dochádza k spresneniu vymedzenia činností Fondu na podporu umenia tak, aby bolo zrejmé, že určité činnosti tohto fondu predstavujú realizáciu ich podpornej činnosti vo forme tzv. nefinančnej podpory.
Ide predovšetkým o uskutočňovanie prezentačných a propagačných aktivít, vzdelávacích aktivít, metodicko-poradenskej činnosti či sprostredkovateľskej činnosti. V novele zákona sa precizujú aj niektoré ustanovenia týkajúce sa procesu poskytovania podpory týmito fondmi a tiež možnosť riešiť prípadné spory s prijímateľmi finančných prostriedkov na rozhodcovskom súde. Upravujú sa aj podmienky spracúvania osobných údajov Audiovizuálnym fondom.
Dochádza tiež k rozšíreniu činnosti Fondu na podporu umenia o spoluprácu s odbornými a profesijnými organizáciami a ďalšími osobami pôsobiacimi v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu, poskytovanie vzdelávacích aktivít, metodicko-poradenskej činnosti, o propagáciu a o poskytovanie informácií z oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu. Fond na podporu umenia je najväčším poskytovateľom verejných zdrojov na Slovensku na podporu umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu, preto je nevyhnutné, aby odborne spracovával informácie o podpore, jej efektivite a opodstatnenosti a rovnako skúmal možnosti jej ďalšieho rozšírenia, či modifikácie z hľadiska strategických cieľov rozvoja umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu na Slovensku, na čo vie využiť údaje o značnej časti slovenského umenia, kultúry a kreatívnom priemysle, ktoré má k dispozícii.
Audiovizuálny fond
23. 7. 2018
Novela zákona upravuje viaceré oblasti týkajúce sa činnosti Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Novela zákona reaguje na aplikačné problémy, ktoré so sebou priniesla praktická činnosť podporných fondov. V zákonoch upravujúcich činnosť jednotlivých podporných fondov sa zaviedla úprava ustanovenia o ich financovaní a hospodárení. Ako samostatné príjmy podporných fondov sa uvádzajú niektoré príjmy, ktoré boli doteraz zahrnuté pod tzv. iné príjmy. Zároveň sa spresňuje vymedzenie jednotlivých príjmov fondov z hľadiska ich použitia na podpornú činnosť, resp. na vlastnú prevádzku. Podporné fondy rozpočtujú svoje finančné prostriedky najmenej na tri rozpočtové roky, pričom príslušný kalendárny rok je rozpočtovým rokom fondu. Ak fond v príslušnom rozpočtovom roku nepoužije všetky rozpočtované finančné prostriedky, môže nevyčerpaný zostatok finančných prostriedkov použiť v nasledujúcich rozpočtových rokoch.
Mení sa zákon o azyle
23. 7. 2018
V Slovenskej republike sa završuje druhá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému.
Novela zákona v súvislosti s transpozíciou ustanovení prepracovanej procedurálnej smernice, potrebnou aktualizáciou niektorých ustanovení zákona o azyle a vzhľadom na poznatky a potreby aplikačnej praxe:
- ustanovuje 6 mesačnú lehotu na rozhodnutie v konaní o azyle a upravuje podmienky jej predĺženia,
- zavádza možnosť prerušenia konania o udelenie azylu, ak vzhľadom na neistú situáciu v krajine pôvodu žiadateľa nemožno očakávať rozhodnutie v riadnych lehotách,
- upravuje maximálnu možnú lehotu v trvaní 21 mesiacov na rozhodnutie v konaní o azyle, ak došlo k prerušeniu konania v súvislosti s neistou situáciou v krajine pôvodu žiadateľa,
- rozširuje dôvody zániku azylu, ak azylant nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, alebo ak iný členský štát Európskej únie udelí azylantovi azyl z dôvodu prenasledovania,
- ustanovuje nový dôvod na odňatie azylu, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov alebo bol udelený na účel zlúčenia rodiny, ak azylantovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,
- rozširuje dôvody zániku doplnkovej ochrany, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na území Slovenskej republiky, nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, a tiež ak mu iný členský štát Európskej únie udelí azyl z dôvodu prenasledovania alebo doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia,
- ustanovuje nový dôvod na zrušenie doplnkovej ochrany, ktorá bola poskytnutá na účel zlúčenia rodiny, ak cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,
- v súvislosti s definíciou žiadateľa upresňuje relevantné ustanovenia upravujúce práva, povinnosti alebo iné kritéria tak, aby boli tieto viazané na trvanie statusu (postavenia) žiadateľa, a nie na trvanie, resp. skončenie konania o azyle,
- ustanovuje oprávnenie žiadateľa zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu aj počas rozhodovania súdu o priznaní odkladného účinku podľa § 23 ods. 6, atď.