Slovenská ekonomika sa stáva čoraz viac závislou od pracovnej sily z cudziny
24. 3. 2023
o slovenských automobiliek sa na pracovníkov zo zahraničia najviac spoliehajú nitriansky Jaguar Land Rover a trnavský Stellantis.
Slovenské firmy sa z roka na rok stále viac spoliehajú na zamestnancov zo zahraničia. Kým v roku 2012 pracovalo u nás iba 3310 cudzincov, v minulom roku to už bolo viac ako 22-tisíc. Počet pracovníkov spoza hraníc sa tak zvýšil za posledných 11 rokov takmer sedemnásobne. Navyše prichádzajú z čoraz vzdialenejších a exotickejších krajín. Donedávna prevládali pracovníci z Balkánu, predovšetkým zo Srbska alebo zo susednej Ukrajiny.
Tí zostávajú aj naďalej najpočetnejšou skupinou, avšak rozrastajú sa aj rady zamestnancov, ktorí pochádzajú z Indie, Kirgizska, Gruzínska či Kazachstanu. Podľa sociálneho analytika dôvodov takéhoto vývoja je viacero. „Na Slovensku máme v rámci veľkých regionálnych rozdielov výrazné disparity medzi ponukou práce a voľnou pracovnou silou. Tam, kde je najviac práce, je zväčša najmenšia miera nezamestnanosti. A zároveň tu máme aj výrazné kvalifikačné disparity. Voľné miesta vyžadujú buď inú, alebo vyššiu kvalifikáciu, ako nám ponúka armáda nezamestnaných.“ Druhým problémom podľa neho je, že sme už v podstate vyčerpali možnosti v rámci vnútornej migrácie za prácou. V neposlednom rade sú príčinou aj ponúkané mzdy, ktoré mnohokrát nedokážu kompenzovať náklady na presťahovanie sa občanov Slovenska za prácou, či nekvalita pracovného prostredia.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Rast slovenského priemyslu bol v marci tretí najsilnejší
17. 5. 2019
Rýchlejšie rástli iba Litva a Dánsko. Medzimesačný rast priemyselnej produkcie na Slovensku bol v marci v rámci krajín Európskej únie tretí najrýchlejší. Slovenský priemysel v marci oproti februáru podľa kalendárne a sezónne upravených údajov posilnil o 1,2 percenta.
Informoval o tom v utorok štatistický úrad EÚ Eurostat. Silnejší medzimesačný rast priemyslu v rámci krajín EÚ, z ktorých boli údaje dostupné, dosiahli iba Litva (3,5 percenta) a Dánsko (1,8 percenta). V rámci celej EÚ priemysel v marci medzimesačne o 0,1 percenta klesol, pričom najviac oslabil na Malte (-3,7 percenta), v Grécku (-2,7 percenta) a vo Švédsku (-2,3 percenta). Medziročne marcová slovenská priemyselná produkcia v rámci krajín EÚ posilnila štvrtým najrýchlejším tempom, a to o 7,3 percenta. Výraznejšie vzrástla len v Írsku (22,1 percenta), Poľsku (osem percent) a v Maďarsku (7,9 percenta). Najväčšie poklesy evidovali Portugalsko (-7,9 percenta), Malta (-3,6 percenta) a Španielsko (-3,4 percenta). V rámci celej Európskej únie priemysel v marci medziročne posilnil o 0,4 percenta.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Evidencia odpadu sa má zlepšiť, budú ho vážiť aj smetiarske autá
17. 5. 2019
Zmeny sa dotknú aj finančných príspevkov. Evidencia odpadu sa má zlepšiť. Po novom budú musieť byť smetiarske autá vybavené vážiacim systémom a hmotnosť odpadu nahlasovať, podrobnejšie správy budú na ministerstvo posielať aj organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). Vyplýva to z novely zákona o odpadoch, ktorú do medzirezortného pripomienkového konania predložilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.
Zmeny sa dotknú aj finančných príspevkov, ktoré výrobcovia platia OZV. Tie budú musieť po novom zohľadniť trvanlivosť, opraviteľnosť, opätovnú použiteľnosť a recyklovateľnosť výrobkov, ako aj a prítomnosť nebezpečných látok. "OZV je povinná finančne zvýhodniť výrobcov environmentálne priaznivejších výrobkov," konštatuje ministerstvo. OZV sa týkajú aj ďalšie časti novely. Pokiaľ si výrobca plní zákonné povinnosti prostredníctvom autorizovanej OZV, sankcie za nesplnenie uvedených zákonných povinností bude musieť znášať výhradne ona. "Po udelení autorizácie by mali byť všetky OZV považované za zodpovedné a schopné zabezpečenia funkčného systému, preto nie je na mieste žiadať od výrobcu, aby ešte sám prehodnocoval, či bude OZV schopná plniť za neho povinnosti," vysvetlilo ministerstvo. OZV tiež po novom budú musieť vytvárať finančné zábezpeky vo výške 15 percent z celkových nákladov, pri nových organizáciách 15 percent z predpokladaných príjmov. Menia sa aj podmienky autorizácie OZV. O autorizáciu už nebude môcť požiadať organizácia, ktorej ju v predchádzajúcich troch rokoch ministerstvo zrušilo. Novela tiež zavádza nový pojem "odpad z domácností". Túto kategóriu totiž vo svojich štatistikách požívajú Eurostat a OECD. Po novom tiež majú byť ciele pre recykláciu kovov rozdelené na dva prúdy - železné kovy a hliník. Do roku 2022 sa podľa novely bude musieť recyklovať 65 percent železných kovov a 45 percent hliníka, do roku 2030 až 80 percent železných kovov a 60 percent hliníka.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Koniec uhlia čaká na obnovu kľúčového uzla
15. 5. 2019
Ak by dnes vypli uhoľnú elektráreň v Novákoch, región by ostal bez elektriny. Trafostanica v Bystričanoch, cez ktorú ide prúd do okolitých šiestich okresov, totiž čaká na dokončenie rekonštrukcie. Iným ako uhoľným zdrojom energie totiž momentálne odberateľov zásobovať nedokáže. Preto v piatok Európska komisia schválila pokračovanie štátnych dotácií na výrobu elektriny z uhlia, najneskôr však do roku 2023. Podľa vedenia spoločnosti Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, ktorá Bystričany rekonštruuje, by mal byť však projekt za 75 miliónov dokončený skôr – uvedenie do prevádzky očakávajú už v roku 2020.
Projekt je spolovice spolufinancovaný grantmi z Európskej banky pre obnovu a rozvoj, druhú polovicu preinvestoval prevádzkovateľ sústavy, teda spoločnosť SEPS. Prestavba odštartovala ešte v roku 2014 a pôvodne sa plánovalo, že bude ukončená v priebehu dva a pol roka. Podľa informácií HN je aktuálne dokončená rozvodňa, ešte však chýbajú linka a transformátory. Napriek oneskoreniu však vedenie spoločnosti tvrdí, že všetko napreduje podľa plánu.
Hokejový šampionát nám prihrá dokopy milióny eur
13. 5. 2019
Keď sa v roku 2011 konali hokejové majstrovstvá na Slovensku naposledy, slovenské družstvo skončilo na desiatom mieste. Aj napriek tomu majstrovstvá priniesli dôvod na radosť – minimálne podnikateľom. Pred ôsmimi rokmi totiž na najväčšom hokejovom sviatku zarobilo len hlavné mesto 13,6 milióna eur. A v Košiciach zasa fanúšikovia minuli takmer päť miliónov, ukazuje štúdia Ekonomickej univerzity.
Hokejové majstrovstvá po ôsmich rokoch hostíme opäť – a tentoraz prinesú podnikateľom ešte vyššie zisky. Naznačuje to napríklad dopyt po vstupenkách. Kým v roku 2011 sa v tomto čase predalo zhruba 316-tisíc vstupeniek, dnes fanúšikovia vykúpili už 344-tisíc lístkov. „V týždni pred začiatkom šampionátu sa predalo 80 percent zo všetkých vstupeniek,“ povedala Michaela Grendelová, riaditeľka komunikácie šampionátu. Podľa organizátorov išlo celkovo do predaja 430-tisíc lístkov.