Murphy radí
Murphy v parlamente
Zákon úspornosti: Niektorí poslanci myslia iba na seba. Iní nemyslia vôbec.
Zákon nevyhnutnosti: Na hlasovaní o zvyšovaní platov poslancov sa vždy nájde dostatok hlasov „za“.
Zákon prirodzeného výberu: Poslanci vždy schvália tú najhoršiu verziu zákona.
(Murphyho zákonník)
Kde končí pozemská púť
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)
Otázky na rádio Jerevan
Milé slovo otvára dvere chatrčí dokorán. Čo otvára brány palácov? Klopanie plnou dlaňou.
Čo je najčastejším dôvodom straty pamäti? Požičanie peňazí od priateľa.
Platí ešte: „Chudoba cti netratí“? Platí, ale všetko ostatné je za peniaze.
(Myšlienky bez cla)
Murphy a šťastie
Hlúposť sa nedá eliminovať peniazmi, vzdelaním alebo zákonom.
Najväčší hlupáci sú tí, ktorí splašene behajú dookola a pokúšajú sa urobiť správne veci bez toho, aby si zistili, ktoré veci sú správne.
Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Prečo máme radi informáciu?
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)