Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.

Hovorí sudca obžalovanému: „Zdá sa, že máte ďaleko vyššiu inteligenciu, ako býva u mužov z vášho prostredia obvyklé.“ „Nebyť pod prísahou, tak by som vám vrátil váš kompliment,“ ospravedlňuje sa obžalovaný.

Šéf firmy si predvolal pokladníka: „V trezore chýba desaťtisíc. Kľúče od trezoru máte len vy a ja!!!“ „Dohodnime sa po dobrom, šéfe,“ hovorí pokladník. „Každý dáme do trezoru po päťtisíc a viac o tej veci nebudeme hovoriť!“

Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.

Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.

Cesta pravdy je jediná, ale lož má tisíc chodníčkov.

Dnes sa pracuje metódou „Just in time“. Žiadne dobré skutky nie sú na sklade.

Ak ste šéfom, potom hlasný krik je dobrou náhradou jasného zraku.

Skutočnosť, že sa operácia dá vykonať, ešte neznamená, že sa aj musí vykonať.

Mýliť sa je ľudské, ale na vojne to spravidla stojí život.

Ak lieky proti chorobe nezaberajú, najjednoduchšie je zmeniť chorobu.