Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.
Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.
Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Na čo má človek rozum
Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.
(Zrnká úsmevu)
Kapitola: Murphyho desatoro
10. Po tom, ako sa veci zmenia zo zlého na horšie, sa začne všetko samo od seba opakovať.
4. Všetko na svete funguje len preto, aby sa to najnevhodnejšom okamihu mohlo pokaziť.
6. Ak sa niečo mohlo pokaziť a predsa sa tak nestalo, tak potom len preto, že nepokazené to narobí viac škody.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Kde končí pozemská púť
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)