Život je ako rebrík do kurína – krátky, celý posratý, a navyše na jeho konci čaká drevená krabica.

Tí, čo to skúsili, tvrdia, že je lepšie byť dobre obesený, ako zle oženený. Asi to bude pravda, lebo druhý raz sa niekto neobesil, zatiaľ čo mnohí sa už druhý raz zle oženili!

Ak necháme veciam voľný priebeh, dočkáme sa iba trapasu.

Nehlučný budík neničí nervy vyzváňaním o šiestej ráno, keď sa človeku chce najviac spať.

Ak sa niekto dusí kockou ľadu, najľahšie mu pomôžete tak, že mu do hrdla nalejete vriacu vodu – ľad sa roztopí takmer okamžite.

Nočnú lampu na slnečnú energiu ocení každý, kto hľadá pod lampou tmu.

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“