Slovákom po zaplatení účtov zostáva menej peňazí ako pred rokom
11. 10. 2023
Disponibilný príjem Slovákov sa vzhľadom na rastúcu infláciu a vyššie náklady domácností výrazne zmenšuje. Podľa Európskeho prieskumu platobného správania spotrebiteľov až 51 % Slovákov potvrdilo, že im po zaplatení základných položiek a účtov zostáva menej peňazí ako pred rokom. Spoločnosti by sa tak podľa analytika tomu mali prispôsobiť. Informovala o tom spoločnosť Intrum.
„Je zrejmé, že spotrebitelia sú pod silným tlakom, pokiaľ ide o ich osobné financie. Milióny ľudí v celej Európe stoja každý deň pred ťažkými rozhodnutiami, kde si môžu a nemôžu dovoliť míňať. Slovensko nie je výnimkou," komentoval zistenia tohtoročného prieskumu riaditeľ spoločnosti Intrum Martin Musil. Reálne príjmy spotrebiteľov stagnujú, prípade klesajú, v takmer všetkých sledovaných európskych krajinách. Najhoršie je na tom Maďarsko (75 %) a Poľsko (64 %). Naopak, v Portugalsku toto potvrdilo len 16 % respondentov.
Až tretina respondentov (34 %) zo Slovenska odpovedala, že má značne oslabenú finančnú odolnosť. Chýba im akákoľvek "hotovostná rezerva" na pokrytie neočakávaných nákladov, prípadne má v úsporách sumu nižšiu ako jeden mesačný príjem. Zároveň takmer polovica Slovákov chce zlepšiť svoju finančnú situáciu žiadosťou o zvýšenie platu, prípadne si chce nájsť lepšie platenú prácu.
Približne tretina Slovákov očakáva, že sa určite stane, že nebudú mať prostriedky na zaplatenie účtov za služby, a dokonca počítajú aj s tým, že keď to bude potrebné, vynechajú zaplatenie niektorých účtov s nižšou prioritou, aby si mohli zabezpečiť základné položky.
Prieskum taktiež potvrdil, že so stupňujúcim sa tlakom na disponibilné príjmy sú spotrebitelia priťahovaní k podnikom, ktoré rozumejú meniacemu sa prostrediu. Až 69 % opýtaných sa domnieva, že spoločnosti by mali spotrebiteľom ponúkať flexibilné platobné metódy v ťažkých ekonomických obdobiach. Preferovali by napríklad možnosti splátok, rôzne spôsoby platby či voliteľné doby splatnosti.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy
18. 12. 2018
V zmysle novely Občianskeho zákonníka nemožno platne zabezpečiť premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy, čo však nemá vplyv na výkon zabezpečenia v prípade, ak bolo právo zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečené pred uplynutím premlčacej doby.
Zabezpečením v tomto prípade treba rozumieť všetky zabezpečovacie inštitúty upravené v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka vrátane záložného práva. V tejto súvislosti právna úprava výslovne uvádza, že premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nebráni uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj v prípade, ak ide o premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka). Táto právna úprava zodpovedá platnému právnemu stavu a požiadavke zabezpečenia právnej istoty veriteľov.
V súlade so zásadou rovnosti a zásadou zmluvnej slobody sa pripúšťa možnosť zmeny obsahu premlčaného práva, jeho nahradenie novým právom (novácia) alebo obnovenie jeho vymáhateľnosti napr. formou uznania dlhu, a to na základe právneho úkonu dlžníka (či už jednostranného alebo viacstranného), pričom podmienkou platnosti takéhoto právneho úkonu je vedomosť dlžníka o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy. V prípade absencie vedomosti dlžníka o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy je takýto právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, na spotrebiteľa aj na dodávateľa.
Na účely zachovania právnej istoty účastníkov spotrebiteľských zmluvných vzťahov sa zavádzajú aj prechodné ustanovenia, v zmysle ktorých sa nová právna úprava nebude aplikovať vo vedených konaniach o vymoženie práva zo spotrebiteľskej zmluvy, t. j. v súdnom, exekučnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré boli začaté na základe návrhu na začatie konania podaného pred dňom účinnosti tohto zákona.
Zákon o nadáciách
17. 12. 2018
Od januára sa zavádza zmena obligatórnej povinnosti ministerstva uložiť pokutu na fakultatívnu povinnosť, čím sa odstraňuje tvrdosť zákona v povinnosti uložiť ministerstvom pokutu.
Dôvodom je skutočnosť, že mnohé nadácie vznikajú koncom kalendárneho roka, prípadne existujú len jeden deň, pričom povinnosť vypracovať výročnú správu po skončení kalendárneho roka a uložiť ju do verejnej časti registra účtovných závierok sa vzťahuje aj na tieto subjekty a uloženie pokuty týmto nadáciám je tvrdým postihom vzhľadom na krátku dobu existencie a nevykonávanie verejnoprospešného účelu, pre ktorý bola založená. Ďalším dôvodom zmeny je aj skutočnosť, že pokuta je ukladaná aj malým nadáciám, ktorých verejnoprospešným účelom je rozvoj a ochrana kultúrnych a duchovných hodnôt, prípadne podporovanie a rozvoj vzdelávacej, výchovnej a umeleckej činnosti, ako aj podpora a ochrana zdravia. Tieto nadácie hospodárenia s nízkym rozpočtom, pričom uloženie pokuty aj na spodnej hranici zákonom ustanoveného rozpätia býva pre ne často likvidačné.
Ustanovujú sa okolnosti, na ktoré ministerstvo prihliada pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške. Ministerstvo môže nadácii za nesplnenie povinnosti uložiť výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 15. júla, uložiť pokutu do 1 000 eur. Ministerstvo pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške prihliadne na závažnosť, spôsob konania a trvanie protiprávneho stavu. Určuje sa dĺžka subjektívnej a objektívnej lehoty na rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona nadáciou.
Novela Občianskeho zákonníka
17. 12. 2018
Dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov dochádza k zavedeniu osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia.
Zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Inštitúty premlčania a preklúzie sú v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“, je však namieste používať ich po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné, aby zákonodarca robil „sektorové výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s ohľadom na premlčanie či preklúziu, a pre určité typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne premlčacie doby (rozlišovanie medzi všeobecnou premlčacou dobou a osobitnými) alebo aj rozdielne právne následky pre nevykonanie práva v určitej dobe (preklúzia podľa § 504 Občianskeho zákonníka).
Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Predkladateľ je presvedčený, že po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.
Zákon o nezisk. org. poskytujúcich všeobecne prospešné služby
14. 12. 2018
Zakladateľom organizácie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v určitom čase prejavila svoju slobodnú vôľu založiť neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby, a preto osoba, ktorá založila neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby bude v registri stále zapísaná ako zakladateľ.
Od 1. 1. 2019 sa ukladá povinnosť neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby ohlásiť registrovému úradu akúkoľvek zmenu v štatúte do 15 dní od jej prijatia. Uvedené je potrebné zaviesť z dôvodu, že súčasná právna úprava zakotvuje, že do registra sa zapíše bez zbytočného odkladu aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Pričom však v praxi dochádza k situáciám kedy nastane zmena údaju v štatúte, ktorý však nie je údajom zapisujúcim sa do registra. Z uvedeného dôvodu je potrebné akúkoľvek zmenu údajov v štatúte ohlásiť registrovému úradu.
Ustanovuje sa, aby ustanovenia o zodpovednosti člena správnej rady neziskovej organizácie sa vzťahovali iba na člena správnej rady neziskovej organizácie, ktorá hospodári s prioritným majetkom a pri hospodárení s prioritným majetkom. Zmena reaguje na zákon č. 4/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. Touto novelou sa ustanovila zodpovednosť členov správnej rady za hospodárenie neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Zámerom zákonodarcu bolo zvýšiť zodpovednosť organizácií za zverený majetok štátu tým, že okrem zodpovednosti štatutárneho orgánu sa zaviedla aj zodpovednosť členov správnej rady. Uvedenou novelou sa však táto zodpovednosť zaviedla nie iba pre organizácie, ktoré hospodária s prioritným majetkom, ale aj na organizácie, ktoré takýto majetok nemajú a hospodária s vlastným majetkom. Tieto organizácie súčasne vo svojich správnych radách často majú významné osobnosti zo spoločenského, akademického, kultúrneho sveta, ktoré svojou účasťou v správnych radách pomáhajú k podpore a presadzovaniu činnosti organizácií a poskytujú rady pri ďalšom smerovaní organizácie. Preto sa ustanovilo, aby takáto zodpovednosť členov správnych rád sa dotýkala iba organizácií s prioritným majetkom a súčasne iba pri nakladaní s týmto prioritným majetkom.