Slovákom po zaplatení účtov zostáva menej peňazí ako pred rokom
11. 10. 2023
Disponibilný príjem Slovákov sa vzhľadom na rastúcu infláciu a vyššie náklady domácností výrazne zmenšuje. Podľa Európskeho prieskumu platobného správania spotrebiteľov až 51 % Slovákov potvrdilo, že im po zaplatení základných položiek a účtov zostáva menej peňazí ako pred rokom. Spoločnosti by sa tak podľa analytika tomu mali prispôsobiť. Informovala o tom spoločnosť Intrum.
„Je zrejmé, že spotrebitelia sú pod silným tlakom, pokiaľ ide o ich osobné financie. Milióny ľudí v celej Európe stoja každý deň pred ťažkými rozhodnutiami, kde si môžu a nemôžu dovoliť míňať. Slovensko nie je výnimkou," komentoval zistenia tohtoročného prieskumu riaditeľ spoločnosti Intrum Martin Musil. Reálne príjmy spotrebiteľov stagnujú, prípade klesajú, v takmer všetkých sledovaných európskych krajinách. Najhoršie je na tom Maďarsko (75 %) a Poľsko (64 %). Naopak, v Portugalsku toto potvrdilo len 16 % respondentov.
Až tretina respondentov (34 %) zo Slovenska odpovedala, že má značne oslabenú finančnú odolnosť. Chýba im akákoľvek "hotovostná rezerva" na pokrytie neočakávaných nákladov, prípadne má v úsporách sumu nižšiu ako jeden mesačný príjem. Zároveň takmer polovica Slovákov chce zlepšiť svoju finančnú situáciu žiadosťou o zvýšenie platu, prípadne si chce nájsť lepšie platenú prácu.
Približne tretina Slovákov očakáva, že sa určite stane, že nebudú mať prostriedky na zaplatenie účtov za služby, a dokonca počítajú aj s tým, že keď to bude potrebné, vynechajú zaplatenie niektorých účtov s nižšou prioritou, aby si mohli zabezpečiť základné položky.
Prieskum taktiež potvrdil, že so stupňujúcim sa tlakom na disponibilné príjmy sú spotrebitelia priťahovaní k podnikom, ktoré rozumejú meniacemu sa prostrediu. Až 69 % opýtaných sa domnieva, že spoločnosti by mali spotrebiteľom ponúkať flexibilné platobné metódy v ťažkých ekonomických obdobiach. Preferovali by napríklad možnosti splátok, rôzne spôsoby platby či voliteľné doby splatnosti.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Rast slovenskej ekonomiky v tomto roku spomalí
22. 6. 2019
Rast slovenskej ekonomiky zvoľní na 3,5 percenta. Rast slovenskej ekonomiky v tomto roku zvoľní na 3,5 percenta. Ministerstvo financií (MF) vo svojej najnovšej makroekonomickej prognóze zhoršilo výhľad rastu o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.). Za spomalením slovenskej ekonomiky stojí najmä vývoj v eurozóne. Analytici predpokladajú, že negatívny vplyv externého prostredia sa prenesie aj do nižšej spotreby domácností.
Tento negatívny trend bude čiastočne tlmený exportom slovenských automobiliek. Výhľady sa nezmenili. V roku 2020 by mala ekonomika rásť 3,4-percentným tempom, pričom oproti januáru tohto roka sa výhľad nezmenil a v roku 2021 by mal rast dosiahnuť 3,2 % a zrýchliť by mal o 0,2 p. b. oproti januárovej prognóze. "MF SR revidovalo makroprognózu už začiatkom tohto roka a v tomto trende pokračujeme aj teraz. Najlepšie obdobie sa nateraz skončilo a teda tak ako ostatné inštitúcie, ako sú Národná banka Slovenska či Medzinárodný menový fond, musíme opäť povedať, že situácia sa zmenila, a preto v najnovšej prognóze revidujeme odhad rastu našej ekonomiky na tento rok na 3,5 %. Nie je priestor na ružové okuliare, ale na triezvy pohľad na realitu," uviedol v stanovisku pre médiá minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Makroekonomická prognóza z dielne Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri MF SR počíta s viacerými rizikami, ktoré ovplyvnia ďalší vývoj slovenskej ekonomiky. Najväčším z nich zostáva spomalenie ekonomiky eurozóny, stupňujúci sa protekcionizmus v medzinárodnom obchode a tvrdý brexit bez dohody. V dôsledku obchodných konfliktov medzi USA a Čínou sa zvyšuje miera neistoty a znižuje investičná aktivita na globálnej úrovni. Spomedzi veľkých ekonomík však najvýraznejšie spomalila dynamika v eurozóne, ktorá v prvom štvrťroku rástla tempom 0,4 % medzikvartálne.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Tretia fáza oddlžovania nemocníc sa má uzavrieť najneskôr v septembri
22. 6. 2019
Do procesu oddlžovania sa zapojilo 29 nemocníc a Národná transfúzna služba. Tretia fáza oddlžovania nemocníc sa má uzavrieť najneskôr v septembri. Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Tretia etapa začala v júni, zatiaľ však podľa hovorkyne nie je jasné, o koľko sa zdravotnícke zariadenia v tomto kole oddlžia. "Keďže tretia vlna oddlženia je v procese a prebieha verifikácia aktuálnych dát, a aj vzhľadom na bezproblémový priebeh predchádzajúcich emisií, považujeme termín ukončenia súčasnej emisie do konca septembra 2019 za reálny," uviedla v reakcii na očakávaný termín výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED Katarína Danková.
Dodávatelia medicínskych technológií a zdravotníckych pomôcok podľa Dankovej tvoria aj naďalej významnú časť veriteľov. "Aktuálne evidujeme saldo pohľadávok našich členov vo výške viac ako 90 mil. eur," informovala výkonná riaditeľka. Ide o pohľadávky za prvý kvartál 2019 aj tie do konca roka 2018. Okrem vysporiadania sa štátu so staršími záväzkami je podľa Dankovej podstatná dlhodobá stabilizácia platobnej disciplíny nemocníc do štandardnej podoby, nakoľko tento fakt významne vplýva aj na ďalšie investície dodávateľov medicínskych technológií do systému slovenského zdravotníctva. "Uvedomujeme si veľmi citlivo potrebu dofinancovania verejných nemocníc, ako aj nevyhnutné systémové zmeny v oblasti regulácie tak, aby boli všetky štandardné, ako aj inovatívne terapie dostupné pre všetkých slovenských pacientov v primeranej kvalite a dostatočne včas," dodala. Do procesu sa zapojilo 29 nemocníc. V prvej etape oddlžovania, ktorá sa skončila v júli 2018, bola oddlžovaná suma 339 mil. eur. Objem peňazí zahŕňa tak veriteľov nemocníc, ako aj Sociálnu poisťovňu či veriteľov Národnej transfúznej služby. Do procesu oddlžovania sa zapojilo 29 nemocníc a Národná transfúzna služba. Na istine sa podľa ministerstva vďaka elektronickej aukcii podarilo ušetriť viac ako tri milióny eur, ďalšie milióny vďaka vzdaniu sa dodávateľov ich príslušenstva k pohľadávkam. V druhej etape oddlžovania je výsledná suma oddlžených pohľadávok z fixného diskontu viac ako 402 tisíc eur a suma oddlžených pohľadávok z elektronickej aukcie je vyše 54 mil. eur. V druhej etape boli oddlžované záväzky 26-tich nemocníc za dodávateľské faktúry, najvyššiu oddlženú sumu tvoria pohľadávky veriteľov Univerzitnej nemocnice Bratislava.
(Zdroj: aktuality.sme.sk)
Štát chce dotovať autá s alternatívnym pohonom
21. 6. 2019
Vozidlá s alternatívnym pohonom budú môcť, podľa novely zákona o poskytovaní dotácií, dostať dotáciu od štátu. Dotáciu až do výšky 35 % z celkovej sumy auta môže ministerstvo udeliť súkromným osobám, podnikateľom, firmám, obciam, vyšším územným celkom a ich organizáciám.
Maximálnu výšku dotácie, a to najviac vo výške 35 % z celkovej obstarávacej ceny vozidla, dostane žiadateľ, ak súčasne vyradí z evidencie vozidiel auto so spaľovacím motorom staršie ako 15 rokov a táto dotácia mu nebola už poskytnutá na iné vozidlo. Ten, kto staršie auto nevyradí, môže dostať príspevok maximálne vo výške jednej štvrtiny ceny nového vozidla. Ministerstvo chce takýmto spôsobom podporiť nákup týchto vozidiel. Účinnosť zákona navrhlo Ministerstvo hospodárstva na 15. októbra tak, aby mohlo ešte v roku 2019 vyhlásiť výzvu na predkladanie žiadosti.
Nezamestnanosť v SR klesla v máji na 4,88 %
20. 6. 2019
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v máji tohto roku 4,88 %.
%. V porovnaní s aprílom, keď predstavovala 4,90 %, poklesla o 0,02 percentuálneho bodu Medziročne sa znížila o 0,49 p. b. Vyplýva to z najnovšie zverejnených údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) SR.