Slovákom po zaplatení účtov zostáva menej peňazí ako pred rokom
11. 10. 2023
Disponibilný príjem Slovákov sa vzhľadom na rastúcu infláciu a vyššie náklady domácností výrazne zmenšuje. Podľa Európskeho prieskumu platobného správania spotrebiteľov až 51 % Slovákov potvrdilo, že im po zaplatení základných položiek a účtov zostáva menej peňazí ako pred rokom. Spoločnosti by sa tak podľa analytika tomu mali prispôsobiť. Informovala o tom spoločnosť Intrum.
„Je zrejmé, že spotrebitelia sú pod silným tlakom, pokiaľ ide o ich osobné financie. Milióny ľudí v celej Európe stoja každý deň pred ťažkými rozhodnutiami, kde si môžu a nemôžu dovoliť míňať. Slovensko nie je výnimkou," komentoval zistenia tohtoročného prieskumu riaditeľ spoločnosti Intrum Martin Musil. Reálne príjmy spotrebiteľov stagnujú, prípade klesajú, v takmer všetkých sledovaných európskych krajinách. Najhoršie je na tom Maďarsko (75 %) a Poľsko (64 %). Naopak, v Portugalsku toto potvrdilo len 16 % respondentov.
Až tretina respondentov (34 %) zo Slovenska odpovedala, že má značne oslabenú finančnú odolnosť. Chýba im akákoľvek "hotovostná rezerva" na pokrytie neočakávaných nákladov, prípadne má v úsporách sumu nižšiu ako jeden mesačný príjem. Zároveň takmer polovica Slovákov chce zlepšiť svoju finančnú situáciu žiadosťou o zvýšenie platu, prípadne si chce nájsť lepšie platenú prácu.
Približne tretina Slovákov očakáva, že sa určite stane, že nebudú mať prostriedky na zaplatenie účtov za služby, a dokonca počítajú aj s tým, že keď to bude potrebné, vynechajú zaplatenie niektorých účtov s nižšou prioritou, aby si mohli zabezpečiť základné položky.
Prieskum taktiež potvrdil, že so stupňujúcim sa tlakom na disponibilné príjmy sú spotrebitelia priťahovaní k podnikom, ktoré rozumejú meniacemu sa prostrediu. Až 69 % opýtaných sa domnieva, že spoločnosti by mali spotrebiteľom ponúkať flexibilné platobné metódy v ťažkých ekonomických obdobiach. Preferovali by napríklad možnosti splátok, rôzne spôsoby platby či voliteľné doby splatnosti.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Pri letných brigádach si treba dať pozor na podvodníkov
3. 6. 2009
Podvody s prácou v zahraničí už tradičné sprevádzajú začínajúcu sezónu letných brigád. Aj napriek oveľa väčšej informovanosti sa stále nájdu dôverčivci, ktorí čoraz vynaliezavejším podvodníkom sadnú na lep.
Skúsenosti ukazujú, že naletieť sa dá najmä sľubne
vyzerajúcim inzerátom, lákajúcim na zber ovocia či zeleniny do západnej
Európy. Inzeráty na brigádnickú prácu
tohto štýlu sa objavujú každý rok.
Záujemcovia o brigády by mali vedieť, že každý
sprostredkovateľ práce v zahraničí musí mať povolenie ústredia práce sociálnych
vecí a rodiny, musí dodržiavať určité pravidlá a pokiaľ ich poruší, môže prísť
o licenciu. Najdôležitejšie je prísť si po informácie pred akceptovaním
pracovnej ponuky. Všetko sa dá zistiť, preveriť a vyhnúť sa tak
nepríjemnostiam.
Nový cestný zákon zvyšuje bezpečnosť aj počty kontrol na cestách
3. 6. 2009
Polícajti si opäť posvietili na nedisciplinovaných vodičov. Minulý týždeň sa zamerali predovšetkým na rýchlosť. Ale nielen na ňu.
Napriek tomu, že mimoriadne kontroly polícia ohlásila
vopred, z viac ako 7 000 priestupkov
bolo prekročenie rýchlosti zistené až vo vyše 4 500 prípadoch.
Štatistiky zatiaľ ukazujú, že prísnejšie pravidlá prispeli k
zníženiu úmrtnosti na našich cestách. Oproti rovnakému obdobiu minulého roku sa
úmrtnosť na našich cestách znížila o 23 %.
Inštitút Ineko zverejnil najnovší rebríček, v ktorom viacerí odborníci označujú
nový cestný zákon za druhé najlepšie opatrenie roka 2008. Či prísnejšie pravidlá naozaj Slovensku
pomôžu znížiť nehodovosť však ukážu až nasledujúce mesiace.
Prvá recesia v histórii samostatného Slovenska
8. 4. 2009
Samostatné Slovensko tento rok zažije svoju prvú recesiu v histórii. Prognózu o poklese ekonomiky o 2,4 percenta včera zverejnila centrálna banka. Je to zatiaľ najpesimistickejší odhad na trhu.
Analytici ani ministerstvo financií odhad
centrálnej banky nespochybňujú. Minister financií uviedol, že ešte čaká na
štatistiky slovenskej ekonomiky za prvý štvrťrok. Potom bude zrejme potrebné
prerobiť aj štátny rozpočet.
Recesia k nám prenikla zo Západu, produkciu na
čas spomalila aj plynová kríza. Podľa centrálnej banky by ekonomike mohli
pomôcť investície do PPP projektov a lepšie čerpanie eurofondov.
Štát pomôže pri rozbiehaní podnikania
7. 4. 2009
Začínajúci podnikatelia majú niekoľko možností získať peniaze na rozbeh svojho podniku. Pri založení živnosti môžu z úradu práce získať jednorazový nenávratný príspevok alebo im štát môže dva roky prispievať na sociálne a zdravotné odvody. Pri splnení zákonom stanovených podmienok sa môžu dostať aj k úveru z banky. S komerčnými bankami o podrobnostiach štátom ručených úverov vyjednáva aj štátna záručná banka.
Príspevok na podporu samostatnej zárobkovej
činnosti
Noví živnostníci majú od marca možnosť
požiadať úrad práce, aby prispieval na ich odvody. Uchádzač, ktorý bol
nezamestnaným najmenej tri mesiace, bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a
príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a ktorý bude vykonávať živnosť minimálne dva
roky môže dostať príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti.
Uchádzač musí s príslušným úradom práce
uzavrieť písomnú dohodu, v ktorej si obe strany dohodnú okrem iného aj spôsob
kontroly plnenia podmienok. V dohode sa
úrad práce zaviaže, že preplatí živnostníkovi odvody najneskôr do 30 dní
po tom, ako živnostník predloží doklady o ich zaplatení. Pri tejto podpore
živnosti musí nový podnikateľ s úradom komunikovať každý mesiac.
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť
Jednorazový príspevok na samostatnú zárobkovú
činnosť môžu získať živnostníci, ktorí sa rozhodnú pre oblasti nenáročné na
počiatočné investície. Ide najmä o zručnosti vykonávané nižšie kvalifikovanými nezamestnanými.
O príspevok môže požiadať nezamestnaný, ktorý
bol v evidencii aspoň tri mesiace a živnostníkom bude aspoň dva roky. Záujemca
na úrade práce musí absolvovať školenie o prevádzkovaní samostatnej zárobkovej
činnosti a predložiť podnikateľský zámer. V ňom opíše, na čo chce štátnu
dotáciu minúť.
Posudzovanie záujemcov o dotácie sa od apríla
sprísnilo. Sprísnenie podmienok má zvýšiť kvalitu projektov a zlepšiť štartovú
pozíciu uchádzačov na podnikateľskom trhu.
Získať súbežne obe dotácie je vylúčené.
Záruky štátu
Keďže komerčné banky sú v poskytovaní úverov v
čase krízy opatrnejšie, štát ich chce povzbudiť tým, že časť ručenia prevezme
na seba. Slovenská záručná a rozvojová banka s komerčnými bankami rokuje o
produkte "55 k 45". Znamená
to, že záručná banka vezme na seba 55 percent záruky za úver a podnikateľ
zvyšných 45 percent. Prvú zmluvu podpísala záručná banka so Slovenskou
sporiteľňou.