Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Murphyho zákonník
Rozvádzať sa kvôli sobášu s inou je zárukou, že o rok budete mať reprízu.
Kompromis je vždy nákladnejší, ako ktorákoľvek z dvoch pôvodne navrhnutých alternatív.
Získaná skúsenosť je priamo úmerná vzniknutej škode.
(Murphyho zrnká II)
Typy ľudí - VI. večer
Drobné záležitosti vezmi do rúk hneď, dôležité sa aj tak nevybavia nikdy.
Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.
Odkladanie, ktoré vydrží dovtedy, kým sa úloha nestane nepotrebnou, môže celkom vylúčiť nutnosť pracovať.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Čo bolo na počiatku?
Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.
Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.
Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!
(Murphyho zákonník)
Hlúposti sa medze nekladú
Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.
Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.
Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.
(Murphyho zákony v bájkach)