Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.
Pomyselná dôlžitosť a zložitosť práce rastie úmerne s časom, ktorý je na jej vykonanie.
Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Človek a život
Zákruta na ceste ešte neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.
Pravdepodobnosť, že urobíte neuveriteľne hlúpu a trápnu chybu, je priamo úmerná dôležitosti ľudí, ktorí na vás pozerajú.
Ak pravdepodobnosť úspechu nie je práve blízka jednej, potom je čertovsky blízko k nule.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Zrkadlo je dvakrát lepšie ako okno – stačí ho vyčistiť z jednej strany, aby človek jasne videl.
Jediný spôsob, ako dosiahnuť, aby vás šéf počúval, je začať hovoriť klebety o jeho žene.
Hriešnika možno priviesť k viere, ale hlupák zostane hlupákom navždy.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Kto sa hrá na žabu, musí dokázať skákať až do konca.
Manželský život je to, čo sa človeku prihodí práve vtedy, keď si chcel začať užívať života.
Ženatý muž nemôže mať všetko – aj teplú večeru, aj vernú manželku.
(Murphyho zákonník)