Murphy radí
O podnikaní a vede - VII. večer
Vedomosti zakladajúce sa na vonkajších dôkazoch sú nespoľahlivé.
Nikdy neskúšaj niekoho upokojovať na vrchole jeho zlosti.
Stavbári svojim zákazníkom môžu odporučiť, aby si pod krivé múry domov vysadili popínavé rastliny, chyby lekárov však končia v hrobe.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Oheň a voda
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
(Zrnká úsmevu)
Človek a život
Ak niečo dvakrát za sebou zlyhalo, na tretí raz príde katastrofa.
Ak ste už po pás krokodílovi v papuli, sotva vám pomôže fakt, že podľa plánu ten močiar už mal byť dávno vysušený.
Život má nechutný zvyk byť reálnym.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphyho zákonník
Keď si zle zapneš prvý gombík, už sa poriadne nepozapínaš.
Žiadna činnosť nie je taká jednoduchá, aby sa pri nej nedalo zlyhať.
Ak necháte advokáta, aby písal zmluvu za vás, do roka vyjdete na psí tridsiatok.
(Murphyho zrnká II)
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)