Saldo zahraničného obchodu Slovenska bolo mierne aktívne
7. 10. 2022
Saldo zahraničného obchodu Slovenska bolo v júli 2022 mierne aktívne, na negatívnom sedemmesačnom výsledku sa to neprejavilo. Informoval o tom Štatistický úrad Slovenskej republiky v podrobnej správe.
Najvýraznejšiu pasívnu bilanciu v zahraničnom obchode za sedem mesiacov roka 2022 mala lovenská republika s Ruskou federáciou, Kórejskou republikou a s Čínou. Vývoz výrazne prevýšil dovoz v obchodovaní najmä s Nemeckom, Maďarskom a s Českom.
Na základe spresnených údajov v júli 2022 celkový vývoz tovaru medziročne vzrástol o 17 percent na 7,88 miliardy eur. Celkový dovoz sa zároveň zvýšil o 16,7 percenta na 7,86 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu tak bolo v júli 2022 aktívne.
Napriek tomu, že v júli vývoz mierne prevýšil dovoz, výsledok kumulovaného salda zahraničného obchodu to výraznejšie neovplyvnilo, takže za január až júl roka 2022 bolo pasívne v objeme 1,76 miliardy eur.
Najväčšie pasívne saldo mala Slovenská republika s Ruskou federáciou (4,64 miliardy eur), Kórejskou republikou (3,13 miliardy eur), Čínou (2,75 miliardy eur), Vietnamom (2,4 miliardy eur), Taiwanom (335,2 milióna eur), Malajziou (317,7 milióna eur) a Bangladéšom (241 milióna eur).
Najväčšie aktívne saldo bolo s Nemeckom (3,71 miliardy eur), Maďarskom (2,33 miliardy eur), Českom (1,89 miliardy eur), Francúzskom (1,77 miliardy eur), Rakúskom (1,69 miliardy eur), Poľskom (1,53 miliardy eur), Spojeným kráľovstvom (1,39 miliardy eur), Spojenými štátmi americkými (1,1 miliardy eur), Talianskom (1,02 miliardy eur), Rumunskom (542,2 milióna eur) a Španielskom (519,7 milióna eur).
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Opatrenia vlády na zvládnutie krízy
29. 12. 2008
Vláda prijala opatrenia na podporu podnikateľov, dostavanie diaľnic a udržanie zamestnanosti. Pripravuje sa projekt o jednoduchšom prístupe k úverom.
Základnou prioritou vlády je udržať zamestnanosť. Dane a odvody by sa
zvyšovať nemali, ani škrtať peniaze na sociálne programy. I naďalej by malo
dochádzať k podpore podstatných investičných celkov.
Podnikatelia
by s pomocou štátu mohli mať jednoduchší prístup k úverom. Rozdelenie garancií
a ďalšie podmienky spoločného projektu vlády a bánk majú byť známe do 15.
januára 2009.
Opatrenia na zvládnutie krízy
- zabezpečiť výstavbu diaľnic v pôvodnom rozsahu
- banky majú zlepšiť financovanie programov pre malých a stredných podnikateľov
- zriadenie monitorovacieho výboru dosahov krízy na podnikateľov
- peniaze sa presunú zo základného výskumu do aplikovaného
- štát posilní svoj vplyv v energetických spoločnostiach
- Slovensko možno neodstaví druhý blok jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských
Bohuniciach.
Nezamestnanosť najviac postihla výrobnú sféru
29. 12. 2008
Vo viacerých veľkých firmách došlo k hromadnému prepúšťaniu. Spomalil sa aj rast platov a ľudia si nemôžu dovoliť toľko čo pred rokom.
Podobný vývoj sa očakáva
aj v budúcnosti a v celom národnom hospodárstve sa môže spomaliť dynamika rastu
reálnych miezd. Pomôcť by nám mali európske investície, ktorým už nebude hroziť
výrazné kurzové ani úrokové riziko.
Vysoké školy v akciovkách a eseročkách
28. 12. 2008
Podľa pripravovanej novely by verejné vysoké školy mohli zakladať obchodné spoločnosti, prípadne vstupovať do už existujúcich spoločností.
Pravidlá
by však mali byť také, aby vysoké školy nemohli prísť o majetok. Školský
majetok vo firmách nebude možné predávať, darovať, prenajímať, prenechávať na
výpožičky a prevádzať do vlastníctva právnických či fyzických osôb. Majetok by
nemal byť súčasťou konkurznej podstaty či predmetom likvidácie.
Novela
už bola predložená na rokovanie vlády. Ak s ňou ministri budú súhlasiť, pôjde
do parlamentu. Ministerstvo školstva má záujem, aby bola účinná už v máji 2009.
Ekonomická recesia ukončila boom komodít
28. 12. 2008
Svetová ekonomická recesia ukončila doteraz najdlhší a najrozsiahlejší rast cien komodít. Názory analytikov na ďalší vývoj cien sa líšia.
Ak
by sa opakovala história cyklov z
minulosti, trh komodít - ropy, kovov a potravín, by čakala mnohoročná relatívna
stabilita.
Rýchlosť
a hĺbka súčasného rozvratu je však výnimočná. Napríklad ropa stratila od júla
viac než dve tretiny hodnoty. Náhly
prepad vyvoláva otázku, či ide len o dočasné vychýlenie v domnele dlhodobom rastovom trende,
alebo je to už obdobie, v ktorom po strmom raste nasleduje pokles a potom
mnohoročná stagnácia.
Na
krátkodobom výhľade sa však zhodujú všetci ekonómovia. Vzhľadom k stavu
svetovej ekonomiky sa oživenie cien v budúcom roku až dvoch čakať nedá. Vyspelé
ekonomiky zažijú prvý celoročný pokles od druhej svetovej vojny.