Saldo zahraničného obchodu Slovenska bolo mierne aktívne
7. 10. 2022
Saldo zahraničného obchodu Slovenska bolo v júli 2022 mierne aktívne, na negatívnom sedemmesačnom výsledku sa to neprejavilo. Informoval o tom Štatistický úrad Slovenskej republiky v podrobnej správe.
Najvýraznejšiu pasívnu bilanciu v zahraničnom obchode za sedem mesiacov roka 2022 mala lovenská republika s Ruskou federáciou, Kórejskou republikou a s Čínou. Vývoz výrazne prevýšil dovoz v obchodovaní najmä s Nemeckom, Maďarskom a s Českom.
Na základe spresnených údajov v júli 2022 celkový vývoz tovaru medziročne vzrástol o 17 percent na 7,88 miliardy eur. Celkový dovoz sa zároveň zvýšil o 16,7 percenta na 7,86 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu tak bolo v júli 2022 aktívne.
Napriek tomu, že v júli vývoz mierne prevýšil dovoz, výsledok kumulovaného salda zahraničného obchodu to výraznejšie neovplyvnilo, takže za január až júl roka 2022 bolo pasívne v objeme 1,76 miliardy eur.
Najväčšie pasívne saldo mala Slovenská republika s Ruskou federáciou (4,64 miliardy eur), Kórejskou republikou (3,13 miliardy eur), Čínou (2,75 miliardy eur), Vietnamom (2,4 miliardy eur), Taiwanom (335,2 milióna eur), Malajziou (317,7 milióna eur) a Bangladéšom (241 milióna eur).
Najväčšie aktívne saldo bolo s Nemeckom (3,71 miliardy eur), Maďarskom (2,33 miliardy eur), Českom (1,89 miliardy eur), Francúzskom (1,77 miliardy eur), Rakúskom (1,69 miliardy eur), Poľskom (1,53 miliardy eur), Spojeným kráľovstvom (1,39 miliardy eur), Spojenými štátmi americkými (1,1 miliardy eur), Talianskom (1,02 miliardy eur), Rumunskom (542,2 milióna eur) a Španielskom (519,7 milióna eur).
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Zlúčenie zdravotných poisťovní VšZP a SPK
30. 9. 2009
Dnes bude vláda rozhodovať o zlúčení Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) a Spoločnej zdravotnej poisťovne, ako aj o zvýšení základného imania VšZP. To sa má navýšiť do konca októbra o 100 %, čo predstavuje 65,1 milióna € (1,96 miliardy Sk).
Prostriedky budú pochádzať zo štátnych finančných aktív. Tento krok má VšZP pomôcť preklenúť tohtoročný deficit, a tiež obdobie do konca konsolidácie v rámci zlučovania. Ministerstvo zdravotníctva SR zvažovalo aj návratnú finančnú výpomoc, nakoniec sa však rozhodlo pre navýšenie základného imania.
Obe štátne poisťovne by sa mali zlúčiť v roku 2010, pričom ostane iba VšZP, ktorá bude mať vyše 3,5 milióna poistencov. Predpokladá sa, že proces konsolidácie bude trvať do roku 2011. Tento krok by mal prispieť k výraznejšie znižovaniu dopadov hospodárskej krízy.
Zmeny čaká aj udeľovanie pobytov cudzincom. Určité kategórie cudzincov na základe novely zákona o pobyte cudzincov nebudú musieť mať prechodný pobyt na účel zamestnania do 90 dní od vstupu na územie SR. Ak budú mať príslušné pracovné povolenia, môžu začať pracovať hneď po vstupe na Slovensko.
Podporiť ďalšie vzdelávanie a rozšíriť možnosti rekvalifikácie najmä strednej a staršej generácie, ktorá sa na trhu práce uplatňuje čoraz častejšie, si kladie zákon o celoživotnom vzdelávaní. Hlavným cieľom návrhu je vytvoriť predpoklady na zabezpečenie fungovania ďalšieho vzdelávania ako súčasti celoživotného a zvýšiť jeho kvalitu.
Vláda sa bude zaoberať aj návrhom na finančné zabezpečenie zvýšenia počtu prijatých uchádzačov na štúdium na vysokej škole.
Presunu voľných prostriedkov do SZRB nič nebráni
28. 9. 2009
Zámeru vlády presunúť dočasne voľné prostriedky štátnych podnikateľských subjektov do Slovenskej záručnej a rozvojovej banky nestoja v ceste legislatívne ani technické prekážky. Analýzou vypracovanou rezortom financií sa bude v stredu zaoberať vláda.
Kabinet má odporučiť štatutárom podnikov s majetkovou účasťou štátu, aby zvážili ukladanie dočasne voľných prostriedkov v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke.
Podľa záverov materiálu je ukladanie dočasne voľných finančných prostriedkov štátnych podnikateľských subjektov v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke realizovateľné bez potreby zmeny právnych predpisov. Z jednotlivých častí analýzy vyplýva aj schopnosť SZRB zabezpečiť plnenie základných parametrov požadovaných regulátorom. Podľa ministerstva financií ide najmä o dosahovanie úrovne primeranosti vlastných zdrojov a miery rizika likvidity. Banka plánuje finančné prostriedky vložené na termínované účty umiestniť na medzibankovom peňažnom trhu, použiť ich na poskytovanie úverov, či na investovanie do cenných papierov prostredníctvom obchodov s Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity.
Od vzniku SZRB jej prvoradým cieľom bola a je najmä podpora rozvoja malého a stredného podnikania poskytovaním záruk a úverov. Sústredí sa hlavne na malých a stredných podnikateľov, ktorí nie sú podľa ministerstva financií prioritnou skupinou komerčných bánk. Banka vzhľadom na túto skutočnosť uvažuje o prijímaní vkladov iba od právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov.
Autá v najbližších mesiacoch pravdepodobne nezdražejú
28. 9. 2009
A nakupovať ich u susedov už nie je také výhodné ako pred časom. Za hranicami okolitých štátov (okrem Poľska) sú cenníkové ceny porovnávaných áut pri väčšine modelov porovnateľné alebo vyššie ako na Slovensku.
Dnes sa už napríklad nevyplatí kupovať auto v Česku, kde ešte v marci či apríli boli nižšie ceny aj kratšie čakacie lehoty.
Podľa údajov Štatistického úradu od jari priemerné ceny áut na Slovensku nestúpli.
Nie sú dôvody, aby sa ceny automobilov dvíhali ani v najbližších mesiacoch.
Analytici sa zhodujú, že ak chcú ľudia kúpiť auto, je lepšie počkať, kým ho budú môcť zaplatiť v hotovosti. Zdroje lízingovkám pod vplyvom krízy zdraželi, preto ich aj klientom požičiavajú drahšie. Lízing navyše znamená záväzok pravidelných splátok a vyžaduje stabilný príjem. Kríza však spôsobuje, že o prácu môžu prísť aj ľudia, ktorí si túto možnosť nepripúšťajú. O auto kúpené na úver či lízing potom môžu ľahko prísť, pričom väčšinu uhradených splátok stratia.
Veľmi podobne ako ceny ojazdených áut klesali aj ceny nových vozidiel.
Zníženie výkupných cien elektriny z veterných elektrární
25. 9. 2009
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) vo svojom novom výnose znížil výkupné ceny elektrickej energie vyrobenej prostredníctvom veterných elektrární z doterajších približne 84 eur na súčasných 81 eur za megawatthodinu.
Návratnosť investície do výstavby veterných elektrární sa tak podľa predsedu Združenia pre veternú energiu na Slovensku predĺži zo súčasných približne 13 rokov na zhruba 15 rokov.
Regulačný úrad je presvedčený, že vďaka novým výkupným cenám priemerná návratnosť investície do výstavby obnoviteľných zdrojov sa bude pohybovať od osem do desať rokov.
Podľa hovorcu ministra hospodárstva patria veterné elektrárne medzi nestabilné zdroje. Pri veľkom inštalovanom výkone veterných elektrární by mohol tento zdroj ohroziť stabilitu elektrickej sústavy Slovenska. Reguláciu výstavby slnečných a veterných elektrární na Slovensku navrhla Slovenská elektrizačná prenosová sústava, ktorá zaradila slnečné a veterné elektrárne medzi tzv. nepredikovateľné obnoviteľné zdroje elektriny.