Saldo zahraničného obchodu Slovenska bolo mierne aktívne
7. 10. 2022
Saldo zahraničného obchodu Slovenska bolo v júli 2022 mierne aktívne, na negatívnom sedemmesačnom výsledku sa to neprejavilo. Informoval o tom Štatistický úrad Slovenskej republiky v podrobnej správe.
Najvýraznejšiu pasívnu bilanciu v zahraničnom obchode za sedem mesiacov roka 2022 mala lovenská republika s Ruskou federáciou, Kórejskou republikou a s Čínou. Vývoz výrazne prevýšil dovoz v obchodovaní najmä s Nemeckom, Maďarskom a s Českom.
Na základe spresnených údajov v júli 2022 celkový vývoz tovaru medziročne vzrástol o 17 percent na 7,88 miliardy eur. Celkový dovoz sa zároveň zvýšil o 16,7 percenta na 7,86 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu tak bolo v júli 2022 aktívne.
Napriek tomu, že v júli vývoz mierne prevýšil dovoz, výsledok kumulovaného salda zahraničného obchodu to výraznejšie neovplyvnilo, takže za január až júl roka 2022 bolo pasívne v objeme 1,76 miliardy eur.
Najväčšie pasívne saldo mala Slovenská republika s Ruskou federáciou (4,64 miliardy eur), Kórejskou republikou (3,13 miliardy eur), Čínou (2,75 miliardy eur), Vietnamom (2,4 miliardy eur), Taiwanom (335,2 milióna eur), Malajziou (317,7 milióna eur) a Bangladéšom (241 milióna eur).
Najväčšie aktívne saldo bolo s Nemeckom (3,71 miliardy eur), Maďarskom (2,33 miliardy eur), Českom (1,89 miliardy eur), Francúzskom (1,77 miliardy eur), Rakúskom (1,69 miliardy eur), Poľskom (1,53 miliardy eur), Spojeným kráľovstvom (1,39 miliardy eur), Spojenými štátmi americkými (1,1 miliardy eur), Talianskom (1,02 miliardy eur), Rumunskom (542,2 milióna eur) a Španielskom (519,7 milióna eur).
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Jednotný mýtny systém
6. 10. 2009
Pripravuje sa cesta pre jednotný európsky systém cestného mýta. Rozhodnutie, ktoré Európska komisia prijala, ustanovuje základné technické špecifikácie a požiadavky nevyhnutné na zavedenie európskej služby elektronického výberu mýta.
Do troch rokov bude služba k dispozícii pre všetky cestné vozidlá nad 3,5 tony alebo pre vozidlá určené na prepravu viac ako deviatich cestujúcich vrátane vodiča. Pre ostatné vozidlá bude táto služba k dispozícii do piatich rokov.
V prijatom rozhodnutí Komisia zároveň určuje práva a povinnosti mýtnych úradov, poskytovateľov služieb a používateľov.
Používatelia si budú môcť vybrať, s ktorým poskytovateľom účastnícku zmluvu podpíšu. Mýtne úrady oznámia výšku mýtnych poplatkov, ktoré sa poskytovateľom služby majú zaplatiť a tie sa potom fakturujú používateľom. Mýto zaplatené prostredníctvom služby príslušné vnútroštátne alebo miestne mýtne poplatky nesmie presiahnuť.
Podpredseda Európskej komisie pre oblasť dopravy označil prijaté rozhodnutie za najvýznamnejší prínos pre vodičov od zrušenia hraničných kontrol.
Konkurencia internetových obchodov je veľká
2. 10. 2009
Preto, aj keď na otvorenie internetového obchodu stačí pár minút, na úspech možno bude potrebné čakať aj niekoľko rokov. Konkurencia internetových obchodov je taká veľká, že zaujať možno len originalitou. V databáze katalógu internetových obchodov je evidovaných okolo dvetisíc týchto obchodov.
Na ceste k vlastnému internetovému obchodu je najdôležitejší nápad. Práve nápad je tou jedinou položkou, ktorá sa nedá kúpiť. Potrebné je jasne si stanoviť, kto je správny návštevník nášho obchodu, prečo by mal nakupovať práve u nás, a až potom pretaviť nápad do reality.
Najjednoduchším krokom k vlastnému internetovému obchodu môže byť nákup hotovej stránky s ponúkaným tovarom, aj keď tento variant je dosť drahý. Menej náročnou cestou je využívanie programov, ktoré umožňujú prevádzkovať internetový obchod zadarmo. Ich nevýhodou je oklieštená podpora a množstvo reklamy, z ktorej profituje tvorca programu. Problémom, že takáto stránka môže pôsobiť aj dosť neprofesionálne.
Najrýchlejším variantom, dostupným často do niekoľkých minút, je prenájom alebo kúpa internetového obchodu. Táto služba pripomína prázdny obchod s regálmi a závisí od predajcu, čo zákazníkovi ponúkne.
Značkou serióznosti internetového obchodu je jeho cesrtifikácia Slovenskou asociáciou pre internetový obchod. Cena certifikácie internetového obchodu je 166 € a certifikácia platí jeden rok.
Lacné peniaze
1. 10. 2009
Môže ekonomika rásť, keď sa spolu viac spotrebuje ako sa vyprodukujú dôchodky? Môže, ale v takom prípade sa peniaze musia požičať a minúť nielen na spotrebu, ale viac na investovanie tak, aby sa z budúcich vyprodukovaných dôchodkov najprv splatili dlžoby a zvyšok sa znovu investoval alebo usporil.
V USA však tento mechanizmus ekonomického rastu nefungoval. Účastníci trhu míňali viac ako vyprodukovali, k čomu zneužívali aj postavenie dolára ako svetovej rezervnej meny, navyše manipuláciou úrokovej sadzby dostávali do ekonomiky lacné peniaze.
Keby ich investovali, a nekupovali väčšinou veci, ktoré neprinášali ďalšie dôchodky, z ktorých sa požičané peniaze nedali splácať, nebolo by sa nič stalo. O tom, že USA si viac požičiavali na spotrebu ako na investovanie svedčí, že ich ročné deficity narastali rýchlejšie ako hrubý domáci produkt.
Keď sa tento neudržateľný reprodukčný kolobeh čoraz viac zadrhával, po zrušení zlatého štandardu nebol žiadny technický problém. Nedostatok likviditných dolárov a teda aj splácanie dlhov veriteľom sa riešili vytlačením inflačných peňazí. Tie navyše neboli kryté ničím, alebo len povesťou najsilnejšej ekonomiky sveta, ktorá si nárokovala byť policajtom svetového poriadku.
Preto sa nemôžeme čudovať, že na trhu sa ponúkala čoraz vyššia masa lacných peňazí. Lacné peniaze úplne zdegradovali hodnotový peňažný systém, pod čím treba rozumieť nereálny a papierovo vykazovaný rast bohatstva všetkých účastníkov trhu, ktorého bubliny museli raz spľasknúť a stalo sa.
Ohlodané peniaze fungovali síce ako prostriedok výmeny a zúčtovacej jednotky, ale nedokázali plniť funkciu uchovávateľa hodnôt z dôvodu, že stratili kúpnu silu. Dôvodom bola skutočnosť, že celý svet bol zaplavený nadbytočnou masou lacných peňazí, čo sú dnes nesplácané úvery a ich klony s priliehavým pomenovaním, toxické cenné papiere.
To, že peniaze sa čoraz menej vymieňali za tovary a služby a čoraz viac za samých seba, bez poznania vnútornej reálnej hodnoty, je aj príčinou terajšej hospodárskej a finančnej krízy.
Štátny príspevok na podnikanie patrí k najžiadanejším opatreniam
1. 10. 2009
Zákon neupravuje lehotu poskytovania štátneho príspevku na podnikanie. Tento sa začal najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou realizovať aj po vyše siedmich mesiacoch. Čas, ako dlho trvá vybavenia žiadosti o príspevok sa nedá presne stanoviť. Napriek tomu štátny príspevok na podnikanie patrí k najžiadanejším a najúspešnejším opatreniam aktívnej politiky trhu práce.
Najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou sa projekt, ktorý je z 85 % financovaný z Európskeho sociálneho fondu, teší veľkej popularite najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Štandardné lehoty predlžuje práve veľký záujem o tento príspevok.
Na uchádzača, ktorý sa o príspevok rozhodne požiadať, čakajú mnohé čakacie lehoty. Po splnení prvej podmienky, že žiadateľ je v evidencii úradu práce zaradený najmenej tri mesiace, môže podať žiadosť o absolvovanie praktickej prípravy. Praktickú prípravu si organizujú jednotlivé úrady práce.
Oficiálne požiadať o nenávratný príspevok uchádzač môže až po absolvovaní praktickej prípravy a následne obhájiť projekt pred komisiou. Celá procedúra vrátane trojmesačnej evidencie presahuje v niektorých regiónoch obdobie polroka.