Saldo zahraničného obchodu Slovenska bolo mierne aktívne
7. 10. 2022
Saldo zahraničného obchodu Slovenska bolo v júli 2022 mierne aktívne, na negatívnom sedemmesačnom výsledku sa to neprejavilo. Informoval o tom Štatistický úrad Slovenskej republiky v podrobnej správe.
Najvýraznejšiu pasívnu bilanciu v zahraničnom obchode za sedem mesiacov roka 2022 mala lovenská republika s Ruskou federáciou, Kórejskou republikou a s Čínou. Vývoz výrazne prevýšil dovoz v obchodovaní najmä s Nemeckom, Maďarskom a s Českom.
Na základe spresnených údajov v júli 2022 celkový vývoz tovaru medziročne vzrástol o 17 percent na 7,88 miliardy eur. Celkový dovoz sa zároveň zvýšil o 16,7 percenta na 7,86 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu tak bolo v júli 2022 aktívne.
Napriek tomu, že v júli vývoz mierne prevýšil dovoz, výsledok kumulovaného salda zahraničného obchodu to výraznejšie neovplyvnilo, takže za január až júl roka 2022 bolo pasívne v objeme 1,76 miliardy eur.
Najväčšie pasívne saldo mala Slovenská republika s Ruskou federáciou (4,64 miliardy eur), Kórejskou republikou (3,13 miliardy eur), Čínou (2,75 miliardy eur), Vietnamom (2,4 miliardy eur), Taiwanom (335,2 milióna eur), Malajziou (317,7 milióna eur) a Bangladéšom (241 milióna eur).
Najväčšie aktívne saldo bolo s Nemeckom (3,71 miliardy eur), Maďarskom (2,33 miliardy eur), Českom (1,89 miliardy eur), Francúzskom (1,77 miliardy eur), Rakúskom (1,69 miliardy eur), Poľskom (1,53 miliardy eur), Spojeným kráľovstvom (1,39 miliardy eur), Spojenými štátmi americkými (1,1 miliardy eur), Talianskom (1,02 miliardy eur), Rumunskom (542,2 milióna eur) a Španielskom (519,7 milióna eur).
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Európska investičná banka odmietla tvrdenia, že neposkytne úver na D1
24. 12. 2009
O balíku peňazí na diaľnicu od Martina po Prešov sa stále vyjednáva. V hre naďalej zostáva aj Európska investičná banka, ktorá potvrdila, že schvaľovanie pôžičky na financovanie výstavby tejto časti diaľnice D1 pokračuje. Úseky diaľnice by firmy mali postaviť v rámci projektu súkromno-verejného partnerstva. Na väčšiu časť úveru (800 miliónov €) od EIB vláda poskytla štátnu záruku.
V prípade, že konzorcium pod vedením francúzskej firmy Bouygues nebude môcť v budúcnosti úver splácať, štát bude musieť túto časť pôžičky zaplatiť.
Náklady na výstavbu diaľnice predstavujú približne 2,4 miliardy €. eur. Aby sa mohla začať riadna výstavba, zoskupenie súkromných firiem musí získať peniaze najneskôr do polovice februára budúceho roka.
V budúcom roku by sa mali začať stavať aj ďalšie tri úseky rýchlostných ciest a diaľnic. Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila tri súťaže na ich výstavbu za 417,7 milióna €. Víťazi obchodných súťaží by za peniaze z fondov EÚ mali dokončiť výstavbu prvého úseku diaľnice D1 od Sverepca po Vrtižer, vybudovať časť diaľnice D3 pri Žiline a postaviť úsek rýchlostnej cesty R4 z Košíc po hranicu s Maďarskom.
Do dvoch rokov od podpísania zmluvy s víťazom tendra by mali byť dokončené chýbajúce stavby na prvom úseku diaľnice D1 Sverepec - Vrtižer. Napríklad križovatka Sverepec, veľká okružná križovatka s úpravou Štefánikovej ulice v Považskej Bystrici či postavenie budovy správy a údržby ciest.
Do 30 mesiacov od podpísania zmluvy by mal byť dokončený úsek rýchlostnej cesty R4 z Košíc do Milhosti na maďarských hraniciach smerom na Miškovec. Už niekoľko rokov sa pripravuje výstavba diaľničného spojenia východoslovenskej metropoly s Maďarskom. Postaviť by ju mali v plnom, štvorprúdovom profile.
Fiat kúpil Zastavu
23. 12. 2009
Talianska automobilka Fiat podpísala dnes dohodu o prevzatí srbskej automobilovej firmy Zastava. Základná investícia bude 100 miliónov €. Ďalších 100 miliónov € Fiat vyplatí srbskej vláde v priebehu budúceho roka.
Fiat, ktorý po zaplatení celej sumy získa 67 % podniku so sídlom v Kragujevaci, by mal v Srbsku vyrábať približne 200.000 áut ročne. Súčasťou produkcie budú aj dva nové modely automobilky Fiat. Výroba sa má spustiť v roku 2011. Obidva automobily budú určené pre európsky a americký trh.
Slováci menej cestovali
23. 12. 2009
Slováci v 3. štvrťroku cestovali menej. Počet ciest medziročne klesol zhruba o desatinu na 2,31 milióna. Pod prepad sa podpísal predovšetkým menší záujem o dlhodobé dovolenkové pobyty, ktoré sa znížili o viac ako 15 percent. Údaje poskytol dnes Štatistický úrad na svojej internetovej stránke. Priemerné výdavky na dovolenky v treťom kvartáli dosiahli 336,6 eura.
Vyše 50 % Slovákov smerovalo do zahraničia. Väčšinu tvorili zahraničné pobyty aj pri dlhodobých cestách. Najvvyšší počet turistov zamieril za oddychom k moru v Chorvátsku, Taliansku a Grécku. Priemerné výdavky na dlhšiu zahraničnú dovolenku dosahovali 508,5 €.
Počet krátkodobých pobytov, ktoré trvali kratšie ako štyri prenocovania, stúpol v treťom štvrťroku o viac ako pätinu. Väčšina ľudí tieto pobyty strávila na Slovensku, a to v okresoch Poprad, Spišská Nová Ves a v Bratislave. Priemerné výdavky na kratšiu domácu dovolenku dosiahli 108,6 €.
Trestná zodpovednosť právnických osôb
23. 12. 2009
Návrh na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb plánuje ministerstvo spravodlivosti predložiť v januári. Agentúru SITA o tom dnes informoval hovorca rezortu. Ministerstvo tvrdí, že hlavným účelom zavedenia právnej zodpovednosti právnických osôb (teda nielen trestnoprávnej) je vyhnúť sa stavu, pri ktorom za páchanie trestnej činnosti nie je nikto postihnutý.
Zavedú sa nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení voči právnickým osobám. Bude k nim patriť zhabanie určenej výšky finančných prostriedkov a zhabanie majetku. Ich uloženie navrhne prokurátor návrhom na súd. Návrh sa bude môcť podať v prípade, ak sa vyšetrovaním zistí, že riadiace osoby zanedbali dohľad a kontrolu, čím došlo k spáchaniu trestného činu osobami podriadenej právnickej osobe alebo ak sa tieto osoby dopustili trestného činu.
Nejde o úplne nový legislatívny materiál. Návrh už bol predmetom odborných diskusií v rokoch 2007 a 2008. V tomto návrhu sa uvažovalo, aby sa podiel na trestnom čine riešil tzv. ochranným opatrením.
Zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb bude v praxi znamenať, že ak sa konateľ súkromnej spoločnosti bude pokúšať napríklad získať štátnu zákazku pre svoju spoločnosť cez korupciu, bude môcť byť postihnutá aj spoločnosť – sankciou v podobe zhabania určitej peňažnej čiastky, alebo zhabaním majetku.