Saldo zahraničného obchodu Slovenska bolo mierne aktívne
7. 10. 2022
Saldo zahraničného obchodu Slovenska bolo v júli 2022 mierne aktívne, na negatívnom sedemmesačnom výsledku sa to neprejavilo. Informoval o tom Štatistický úrad Slovenskej republiky v podrobnej správe.
Najvýraznejšiu pasívnu bilanciu v zahraničnom obchode za sedem mesiacov roka 2022 mala lovenská republika s Ruskou federáciou, Kórejskou republikou a s Čínou. Vývoz výrazne prevýšil dovoz v obchodovaní najmä s Nemeckom, Maďarskom a s Českom.
Na základe spresnených údajov v júli 2022 celkový vývoz tovaru medziročne vzrástol o 17 percent na 7,88 miliardy eur. Celkový dovoz sa zároveň zvýšil o 16,7 percenta na 7,86 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu tak bolo v júli 2022 aktívne.
Napriek tomu, že v júli vývoz mierne prevýšil dovoz, výsledok kumulovaného salda zahraničného obchodu to výraznejšie neovplyvnilo, takže za január až júl roka 2022 bolo pasívne v objeme 1,76 miliardy eur.
Najväčšie pasívne saldo mala Slovenská republika s Ruskou federáciou (4,64 miliardy eur), Kórejskou republikou (3,13 miliardy eur), Čínou (2,75 miliardy eur), Vietnamom (2,4 miliardy eur), Taiwanom (335,2 milióna eur), Malajziou (317,7 milióna eur) a Bangladéšom (241 milióna eur).
Najväčšie aktívne saldo bolo s Nemeckom (3,71 miliardy eur), Maďarskom (2,33 miliardy eur), Českom (1,89 miliardy eur), Francúzskom (1,77 miliardy eur), Rakúskom (1,69 miliardy eur), Poľskom (1,53 miliardy eur), Spojeným kráľovstvom (1,39 miliardy eur), Spojenými štátmi americkými (1,1 miliardy eur), Talianskom (1,02 miliardy eur), Rumunskom (542,2 milióna eur) a Španielskom (519,7 milióna eur).
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Dlh na obyvateľa máme vyšší ako Česi aj Poliaci
29. 4. 2013
Ešte v roku 2010 sme mali z krajín V4 najnižší dlh na jedného obyvateľa.
Verejný dlh Slovenska dosiahol za minulý rok 6892 eur na jedného obyvateľa, čo predstavuje medziročný nárast zhruba o 600 eur.
Dlh pripadajúci na jedného Poliaka predstavoval vlani 5648 eur, na Čecha 6657 eur a na Maďara 7689 eur.
Priemer celej Únie dosiahol v roku 2012 úroveň 21.863 eur a v rámci krajín platiacich eurom to bolo 25.838 eur.
Pri porovnaní s výkonom ekonomiky sa verejný dlh Slovenska vlani vyšplhal na 52,1 % HDP.
Prvýkrát tak prekročil hranicu 50 %, ktorú určuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Domácnostiam hrozí drahšie teplo
24. 4. 2013
Slovenským domácnostiam, ktoré plynom aj vykurujú, hrozia vyššie účty.
Nový akcionár v SPP, sa dohaduje s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví na zvýšení taríf pre domácnosti, ktoré plynom aj kúria. Matke SPP, ktorá plyn dodáva, hrozí v tomto roku strata desiatok miliónov eur práve v segmente domácností. A práve vyššie ceny by ju mali pomôcť znížiť.
Ak sa vláda matku rozhodne kúpiť, bude musieť okrem 60 miliónov za akcie podniku zaplatiť aj straty SPP. Na druhej strane by mala úplne pod kontrolou ceny plynu.
Ľudí bez práce mierne ubudlo
23. 4. 2013
Nezamestnanosť v marci klesla o tri stotiny percentuálneho bodu.
Ľudí bez práce v marci bolo opäť o niečo menej. Kým vo februári bola nezamestnanosť na úrovni 14,71 percenta, o mesiac neskôr klesla o tri stotiny percentuálneho bodu. Prácu si našla necelá 6-tisícka ľudí.
Náš dlh rekordne rýchlo rastie
23. 4. 2013
Pred krízou sme patrili medzi vzorové krajiny, ktorým dlh klesal.
Dnes už je všetko inak – Slovensko sa vlani zaradilo medzi rekordérov v raste zadlženia.
Z pôvodných vyše 43 percent HDP sa náš dlh prehupol nad 52 percent. V praxi tak každý Slovák dlhuje veriteľom štátu 6 897 eur. Horšie sú na tom už len štáty naplno zasiahnuté krízou – Španielsko, Portugalsko, Írsko a Cyprus.