Saldo zahraničného obchodu Slovenska bolo mierne aktívne
7. 10. 2022
Saldo zahraničného obchodu Slovenska bolo v júli 2022 mierne aktívne, na negatívnom sedemmesačnom výsledku sa to neprejavilo. Informoval o tom Štatistický úrad Slovenskej republiky v podrobnej správe.
Najvýraznejšiu pasívnu bilanciu v zahraničnom obchode za sedem mesiacov roka 2022 mala lovenská republika s Ruskou federáciou, Kórejskou republikou a s Čínou. Vývoz výrazne prevýšil dovoz v obchodovaní najmä s Nemeckom, Maďarskom a s Českom.
Na základe spresnených údajov v júli 2022 celkový vývoz tovaru medziročne vzrástol o 17 percent na 7,88 miliardy eur. Celkový dovoz sa zároveň zvýšil o 16,7 percenta na 7,86 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu tak bolo v júli 2022 aktívne.
Napriek tomu, že v júli vývoz mierne prevýšil dovoz, výsledok kumulovaného salda zahraničného obchodu to výraznejšie neovplyvnilo, takže za január až júl roka 2022 bolo pasívne v objeme 1,76 miliardy eur.
Najväčšie pasívne saldo mala Slovenská republika s Ruskou federáciou (4,64 miliardy eur), Kórejskou republikou (3,13 miliardy eur), Čínou (2,75 miliardy eur), Vietnamom (2,4 miliardy eur), Taiwanom (335,2 milióna eur), Malajziou (317,7 milióna eur) a Bangladéšom (241 milióna eur).
Najväčšie aktívne saldo bolo s Nemeckom (3,71 miliardy eur), Maďarskom (2,33 miliardy eur), Českom (1,89 miliardy eur), Francúzskom (1,77 miliardy eur), Rakúskom (1,69 miliardy eur), Poľskom (1,53 miliardy eur), Spojeným kráľovstvom (1,39 miliardy eur), Spojenými štátmi americkými (1,1 miliardy eur), Talianskom (1,02 miliardy eur), Rumunskom (542,2 milióna eur) a Španielskom (519,7 milióna eur).
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Elektronické diaľničné známky by mohli byť v roku 2015
3. 5. 2013
Klasické diaľničné nálepky končia, od začiatku roku 2015 ich majú nahradiť elektronické známky.
Pred zavedením nového spôsobu spoplatnenia treba pripraviť legislatívu a potrebné technológie. NDS plánuje, že systém bude stáť zhruba 15 mil. eur na päť rokov, teda 3 mil. eur ročne.
Po novom si vodiči kúpia známku cez predajné miesto či internet a systém ich zaradí do databázy. Zmení sa aj kontrola.
Nezmenia sa však pravidlá spoplatnenia, zostanú tak 10-dňové, mesačné a ročné známky.
Štát otáľa s rozhodnutím o kúpe časti SPP
2. 5. 2013
Lacný plyn pre domácnosti.
Aj to chcela vláda dosiahnuť, keď schvaľovala príchod nového akcionára EPH do SPP.
Štát za súhlas s tým, že EPH nahradí nemeckých a francúzskych akcionárov, vyrokoval možnosť odkúpiť do úplného vlastníctva časť plynární, ktorá dodáva plyn domácnostiam.
Už druhýkrát posunul rozhodnutie, či akcie za predpokladaných 60 miliónov eur odkúpi.
Pôvodne mala vláda rozhodnúť do konca marca. Verdikt odložila na koniec apríla a teraz na koniec mája.
Vláda zdaní luxus o dva roky
29. 4. 2013
Vláda možno prehodnotí aj poberanie rodinných prídavkov.
Zdaňovanie nehnuteľností na základe cenových máp je komplikovaná téma a nový systém nebude realitou skôr ako v roku 2015.
Jedným z dôvodov je skutočnosť, že si ľudia v minulosti postavili množstvo pomerne veľkých rodinných domov. Vyššie dane by sa však nemali vzťahovať na všetkých, ale iba tých s naozaj luxusnými nehnuteľnosťami.
Vláda možno v budúcnosti prehodnotí poskytovanie rodinných prídavkov na deti.
Dlh na obyvateľa máme vyšší ako Česi aj Poliaci
29. 4. 2013
Ešte v roku 2010 sme mali z krajín V4 najnižší dlh na jedného obyvateľa.
Verejný dlh Slovenska dosiahol za minulý rok 6892 eur na jedného obyvateľa, čo predstavuje medziročný nárast zhruba o 600 eur.
Dlh pripadajúci na jedného Poliaka predstavoval vlani 5648 eur, na Čecha 6657 eur a na Maďara 7689 eur.
Priemer celej Únie dosiahol v roku 2012 úroveň 21.863 eur a v rámci krajín platiacich eurom to bolo 25.838 eur.
Pri porovnaní s výkonom ekonomiky sa verejný dlh Slovenska vlani vyšplhal na 52,1 % HDP.
Prvýkrát tak prekročil hranicu 50 %, ktorú určuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.